Barros – portské, ktoré začalo láskou
Barros – portské, ktoré začalo láskou
Píše Marián Němec
V Porte sa rozpráva, že mladý poslíček sa zamiloval do sestry svojho šéfa. Keď si ju vzal, nemohol zostať poslíčkom, a tak sa stal spoločníkom. Tak vznikol dom Barros a jeho Colheita 1978 ukazuje, čo dokáže dlhé zrenie v drevenom sude.
V roku 1913 založil Manuel de Almeida vo Vila Nova de Gaia, na druhom brehu rieky Douro oproti Portu, obchod s portským vínom. Volal sa Almeida & Ca. O pár rokov neskôr sa jeho spoločníkom stal Manuel Moreira de Barros a v roku 1920 sa firma premenovala na Barros, Almeida & Ca.
Príbeh, ktorý sa v Gaii traduje, je romantickejší než obchodný register. Barros vraj začínal vo firme ako poslíček a zamiloval sa do Almeidovej sestry Matilde. Po svadbe už ako člen rodiny nemohol behať s listami, a tak sa stal spoločníkom. Overiť sa to nedá, ale jedna vec je istá: v roku 1927 kúpil Barros vinohradnícky statok v údolí Douro a premenoval ho na Quinta Dona Matilde, na počesť manželky.
Firma prežila hospodársku krízu aj vojnu najmä vďaka šetrnosti a potom začala skupovať menšie portské domy aj s ich zásobami – v päťdesiatych rokoch dokonca Kopke, najstarší portský dom, založený v roku 1638. Od roku 2006 patrí Barros skupine Sogevinus, ktorá drží staré zásoby každej značky oddelene. Barros si tak zachoval svoj štýl aj svoje sudy.
Čo je Colheita
Portské sa zjednodušene delí na dva hlavné štýly: ovocné, rubínovo sfarbené ruby a tawny, ktoré dlhším zrením v dreve získava jantárovú farbu. Ročníkové Vintage Port zreje v sude krátko a potom roky vo fľaši.
Colheita je tawny z jediného ročníka. Zreje v sude najmenej sedem rokov, často oveľa dlhšie, a fľašuje sa až podľa potreby. Preto je na etikete okrem ročníka aj rok fľašovania. Pri Colheite môže mať ten istý ročník viac fľašovaní; presný čas v sude preto prezradí až údaj na konkrétnej etikete. Ak bolo víno z roku 1978 fľašované v roku 2017, strávilo v dreve takmer štyridsať rokov.
Rozdiel oproti Vintage Port nie je len v čase, ale v spôsobe, akým víno zreje. Vintage Port zreje vo fľaši takmer bez prístupu vzduchu. Ovocie sa mení pomaly, zostáva tmavé, triesloviny sa usádzajú na dne a víno si dlho drží mladistvú silu. Colheita zreje v starých sudoch, cez ktorých drevo neustále preniká trochu kyslíka. Víno pomaly oxiduje, časť sa vyparí a zvyšok sa koncentruje. Ovocie sa mení na sušené figy a orechy, farba na jantár, triesloviny takmer zmiznú a do popredia vystúpi kyselina s cukrom. Vintage Port je víno, ktoré čaká na vás. Colheita už na vás počkala.
Pri dlhom zrení sa farba Colheity 1978 zmenila z červenej na jantárovú a vôňa z ovocia na sušené figy, vlašské orechy, karamel, pomarančovú kôru a korenie. V ústach je hodvábna a sladká, no o tom, či staré tawny pôsobí sviežo alebo lepkavo, rozhoduje kyselina. Táto jej má dosť a víno je koncentrované, ale nie unavené. Je to fľaša staršia ako väčšina hostí pri stole.
Ako by som ho podával
Colheitu by som podával mierne chladenú, pri 14 – 16 °C, v menšom pohári na biele víno. Dekantovať ju väčšinou netreba, staré tawny sa číri v sude, nie vo fľaši. Ak by sa predsa na dne niečo objavilo, stačí nalievať opatrne. Otvorená fľaša vydrží v dobrej kondícii niekoľko týždňov.
K Stiltonu alebo inému modrému syru je to klasika. Ja by som skúsil aj tarte tatin alebo pražené mandle so soľou. A potom už len posledný pohár, espresso a pomalý koniec večera.
Víno z článku: Porto Colheita 1978 · Objaviť vína Barros na Winebuyer.sk →
