Tertre Rôteboeuf – filozof, ktorý nechce byť klasifikovaný
Tertre Rôteboeuf – filozof, ktorý nechce byť klasifikovaný
Píše Marián Němec
Bývalý prepravca, ktorý sa v tridsiatke rozhodol robiť víno. Šesť hektárov po svokrovi, žiadna klasifikácia a ceny, ktoré dnes prekračujú mnohé najvyššie klasifikované châteaux. Ročník 1995 je dnes víno, ktoré už takmer nenájdete.
François Mitjavile pôvodne pracoval v rodinnej prepravnej firme. Jeho svokor vlastnil malú vinicu Le Tertre v obci Saint-Laurent-des-Combes, na východnom okraji Saint-Émilion. Po jeho smrti v roku 1960 ju zdedila dcéra Miloute. Hrozno sa predávalo susednému Château Bellefont-Belcier a mizlo v jeho víne, takže pod vlastným menom vinicu nikto nepoznal.
Mitjavile sa v polovici sedemdesiatych rokov vyučil na Château Figeac, jednom z najväčších mien apelácie. Prvý vlastný ročník urobil v roku 1978. V druhej polovici osemdesiatych rokov si ho začali všímať kritici a o pár rokov neskôr sa britský kritik Clive Coates pýtal: „Kto o ňom počul pred desiatimi rokmi? A kto o ňom nepočul dnes?“
Meno, o ktorom sa vedú spory
K pôvodnému názvu Le Tertre, teda pahorok, pridal Mitjavile slovo Rôteboeuf, pretože „Tertre“ už v Saint-Émilion nieslo v mene viacero vinárstiev. Doslova ho možno čítať ako pečený vôl. Podľa jedného výkladu ide o voly, ktoré sa pri oraní strmého, horúceho svahu doslova piekli na slnku, iné ho spájajú s neďalekou pastvinou. Výklady sa líšia, no pre víno, ktoré má vo vôni pečený tón, je to tak či onak výstižné meno. Od roku 1994 nepíše na etiketu ani slovo Château.
Vinica má približne šesť hektárov a leží na južne orientovanom svahu s ílovitou pôdou nad vápencom. Rastie na nej zhruba 80 % Merlot a 20 % Cabernet Franc. Kry vedie nízko pri zemi, zelený zber nerobí, kvasí v betóne a víno potom 18 až 24 mesiacov zreje v úplne nových sudoch. Ročne vznikne len okolo 2 500 debničiek. Mitjavile nie je členom žiadneho klasifikačného systému a víno nepredáva cez tradičný bordeauxský obchodný systém Place de Bordeaux, ale vlastnou cestou.
Kvalita nie je istota
Mitjavile rád hovorí v paralelách z hudby, umenia a filozofie. Diskutovať s ním je zážitok, presvedčiť ho takmer nemožné. „Kvalita nie je istota. Kvalita vzniká, keď pracujete nebezpečnejšie,“ povedal britskému novinárovi Jamiemu Goodeovi.
Tá nebezpečnejšia práca znamená najmä neskorý zber, často až v polovici októbra. Hrozno necháva dozrieť tak, že má vo vôni až trochu „pečený“ tón. Víno má byť podľa neho „trochu poznačené časom, aby bolo šarmantné a voňavé“. „Najväčšia chyba je myslieť si, že vína so silnými trieslovinami budú lepšie zrieť,“ hovorí. Dôležité sú pre neho arómy, nie sila a alkohol.
Na prvý pohľad je v tom paradox. Neskorý zber by mal dať ťažké, alkoholické víno, ktoré unaví už po druhom pohári. Mitjavile však nehoní cukor, ale zrelosť šupiek a jadier. Keď sú triesloviny naozaj zrelé, sú jemné a hodvábne, nie zelené a drsné. Víno potom môže mať výrazne zrelú, takmer pečenú vôňu, a pritom v ústach pôsobiť ľahko a hladšie, než by ste čakali. Je to ako pomaly pečené mäso: intenzívne, ale mäkké.
A terroir? „To je spôsob správania, nie agronomická realita.“ Inak povedané: počasie je každý rok iné, ale spôsob, akým na neho vinica reaguje, sa v jeho vínach opakuje.
Ročník 1995
Rok 1995 bol na pravom brehu Bordeaux výborný pre Merlot. Koľko fľaší tohto ročníka ešte niekde leží, nevie nikto. Dobre uložená fľaša má dnes práve to, o čom Mitjavile hovorí: zrelé slivky, čokoládu, hľuzovky, kožu a korenie v zamatovej textúre. Triesloviny už dávno ustupujú vôni. Pri víne tohto veku však rozhoduje aj osud konkrétnej fľaše. Dve fľaše z tej istej debničky sa môžu líšiť podľa toho, kde a ako ležali.
Karafa kvôli kalu, nie kvôli vzduchu
Fľašu by som postavil deň vopred, aby usadenina klesla na dno, a tesne pred podaním opatrne prelial do karafy. Nie kvôli vzduchu, ale kvôli kalu. Staré víno sa na vzduchu mení a každá fľaša inak. Niektorá sa po polhodine zatvorí, iná sa otvára celý večer. Preto by som ho ochutnával priebežne a nenechával ho v karafe zbytočne dlho. Podával by som ho pri 17 – 18 °C.
K jedlu niečo jemné, čo víno neprekričí: kačacie prsia s omáčkou z červeného vína, pečené hríby alebo ručne nakrájaný tatarák z hovädzieho. Pri víne s takýmto príbehom nie je hanba nechať posledný pohár len tak, bez jedla.
Víno z článku: Château Le Tertre Rôteboeuf 1995 · Objaviť vína Château Le Tertre Rôteboeuf na Winebuyer.sk →
