Lisini – Brunello rodiny, ktorá zostala pri veľkých sudoch

Taliansko · Toskánsko · Montalcino · Sant'Angelo in Colle

Lisini – Brunello rodiny, ktorá zostala pri veľkých sudoch

Píše Marián Němec

Rodina Lisini žije na juhu Montalcina od čias, keď jej predkovia bojovali po boku Mediciovcov. Elina Lisini zakladala v roku 1967 konzorcium Brunella a neskôr ho ako prvá žena aj viedla. A keď všetci prechádzali na bariky, Lisiniovci zostali pri veľkých sudoch.

Sant'Angelo in Colle je malá dedina na južnom okraji Montalcina. Rodina Lisini odvodzuje svoj pôvod od rodu Clementi, ktorý sa tu usadil po vojnách na strane Mediciovcov. Podľa vlastných slov sú posledná zo zakladajúcich rodín oblasti, ktorá tu stále robí víno.

Medzi riadkami Sangiovese na usadlosti Lisini
Medzi riadkami Sangiovese na usadlosti Lisini

Elina Lisini, teta dnešnej generácie, patrila v roku 1967 medzi zakladateľov Consorzio del Brunello di Montalcino a v roku 1970 sa stala jeho prvou predsedníčkou. Rodinu viedla až do roku 2009 a Ludovica Lisini dnes pokračuje v jej duchu. Rodina teda pamätá časy, keď Brunello bolo len miestnou zvláštnosťou v kopcoch južného Toskánska, a nie svetovou značkou.

Botti namiesto baríkov

V deväťdesiatych rokoch a na začiatku tisícročia sa v Montalcine zrodil spor. Modernisti nechávali Brunello zrieť v malých nových francúzskych baricoch, ktoré dávajú vínu viac čokolády, vanilky a okamžitej mäkkosti. Tradicionalisti zostali pri veľkých sudoch zo slavonského duba, takzvaných botti. Ako vyzerá druhá strana sporu, píšem v článku o Siro Pacenti.

Veľké botti na archívnej fotografii Lisini
Veľké botti na archívnej fotografii Lisini

Lisini zostali pri botti. Ludovica Lisini spomína, že pred desiatimi rokmi ich ľudia kritizovali, prečo neprejdú na bariky. Dnes sú botti opäť v móde a tí istí ľudia ich chvália. Kto stojí pevne na mieste, nemusí za módou bežať. Stačí počkať, kým sa k nemu vráti.

Ugolaia: červená zem

Pôdy okolo Sant'Angelo in Colle sú vrstvené: íl, vápenec a zem bohatá na železo. Vínam odtiaľ sa často pripisuje pevná štruktúra a kamenistý, slaný dojem. Vinica Ugolaia leží na južnom okraji statku, na jeho najteplejšom a najsuchšom mieste. Vďaka železu má zem červenkastú farbu.

Kamenný dom usadlosti Lisini
Kamenný dom usadlosti Lisini

Rodina považuje Ugolaiu za svoje najlepšie, najintenzívnejšie a najdlhovekejšie víno. Robia ju len v ročníkoch, ktoré si to zaslúžia.

Ročník 2011 bol v Montalcine teplý, s horúcim augustom a skôrším zberom. Teplo dalo vínu plnosť a zrelé ovocie. A práve tu sa ukazuje, prečo na botti záleží. Veľký používaný sud odovzdáva oveľa menej výrazných dubových aróm než nový barik. Víno tak môže zrieť bez nápadnej vanilky či toastu, ktoré by prekryli ovocie. Pri teplom ročníku 2011 je to dôležité: Lisini nechávajú hovoriť Sangiovese a jeho prirodzenú štruktúru, nie nový dub.

Dnes sa čerešne a slivky spájajú s tónmi čierneho čaju, tabaku a zeme a víno má textúru skôr hodvábnu než mohutnú.

Víno, ktoré počkalo na vás

Ugolaiu by som otvoril hodinu až dve vopred a podával pri 16 – 18 °C v širokom pohári. Sangiovese s vekom potrebuje vzduch, aby sa jeho vôňa rozvinula.

Staré fľaše v kamennej pivnici Lisini
Staré fľaše v kamennej pivnici Lisini

K jedlu sa hodí toskánska klasika: diviak dusený na víne, pečená jahňacina s rozmarínom alebo zrelé pecorino z Pienzy, ktorá leží len pár kilometrov od Montalcina. Brunello z botti však nie je víno na rýchly večer. Rodina naň čakala roky – a ono teraz počká, kým si naň nájdete čas vy.

>