Xavier Vignon – alchymista, ktorý namiešal tri ročníky

Francúzsko · Údolie Rhôny · Châteauneuf-du-Pape

Xavier Vignon – alchymista, ktorý namiešal tri ročníky

Píše Marián Němec

Začínal v Champagne, kde sa ročníky bežne miešajú. Potom začal radiť stovkám vinárov v Rhône a odvážil sa urobiť to isté s Châteauneuf-du-Pape. Na etikete La Réserve sú namiesto ročníka rímske číslice: X, XII, XV.

Xavier Vignon pochádza z rodiny kamenníkov, kde sa mladým odporúčalo, aby najprv skúsili svet a až potom sa usadili. Vyštudoval enológiu, začal v Champagne a pokračoval v Alsasku a Bordeaux. Roky striedal zbery v Európe a v ďalších vinárskych regiónoch: v Austrálii, Južnej Afrike, na Novom Zélande aj v Kalifornii. Za dvadsať rokov tak stihol štyridsať zberov.

Xavier Vignon pri nalievaní vína
Xavier Vignon pri nalievaní vína

Do južnej Rhôny prišiel neskôr a našiel tu, čo hľadal: rôzne pôdy, nadmorské výšky a odrody. Založil laboratórium a začal radiť vinárom. Najprv dvadsiatim, neskôr stovkám.

Vinár, ktorý pozná cudzie vinice

Vlastné vinice začal kupovať až po roku 2012, keď predal laboratórium, a dnes ich má okolo 37 hektárov. Vďaka konzultáciám však pozná viac parciel ako takmer ktokoľvek iný v Rhône a pre svoje vína si vyberá aj hrozno od pestovateľov. V horúcich rokoch kupuje hrozno z chladnejších miest, v chladných z teplejších.

Vnútro zariadenia Vinarium Xaviera Vignona
Vnútro zariadenia Vinarium Xaviera Vignona

Sám sa nazýva alchymistom a jeho pokusy to potvrdzujú. Postavil vinárstvo celé zo skla, lebo sklo je podľa neho jediný materiál, ktorý nemení chuť vína. Sudy ponára do väčších nádrží s vínom, aby v nich víno zrelo bez vzduchu a bez síry. Pri pokusoch sa spolieha na vedu aj na intuíciu.

Châteauneuf ako šampanské

V Champagne je samozrejmé miešať vína z rôznych rokov. Rezervné vína dávajú kupáži hĺbku a stabilitu, ktorú jeden ročník nedá. V Châteauneuf-du-Pape je to nezvyčajný a odvážny krok.

Zrúcanina pápežského hradu nad Châteauneuf-du-Pape
Zrúcanina pápežského hradu nad Châteauneuf-du-Pape

La Réserve X XII XV spája tri ročníky v nerovnakom pomere: 42 % ročníka 2010, 22 % ročníka 2012 a 36 % ročníka 2015. Každý prináša niečo iné. Ročník 2010 dáva podľa Xaviera jemnú kyselinu, 2012 výrazný odrodový charakter a ovocie, 2015 komplexnosť a slaný koniec.

Galets roulés medzi radmi viniča v Châteauneuf-du-Pape
Galets roulés medzi radmi viniča v Châteauneuf-du-Pape

Ešte zaujímavejšie je, ako každý ročník zrel. Víno z roku 2010 strávilo tri až takmer štyri roky v rôznych nádobách – časť vo francúzskych sudoch, časť v betóne, vo veľkých drevených kadiach foudres aj v 600-litrových demi-muids – a potom ešte dozrievalo v nereze. Ročník 2012 zrel tri roky, opäť rozdelený medzi betón, demi-muids, nové sudy a sudy vyhradené pre jednu vinicu. Ročník 2015 strávil len osem mesiacov v amfore, ktorá má podľa Xaviera chrániť ovocie a zjemniť triesloviny. Starší ročník prináša čas, mladší život.

Rovnako nezvyčajná je kupáž. Grenache, ktorá v Châteauneuf zvyčajne tvorí väčšinu, tu má len 20 %. Rovnaký diel má takmer zabudnutá Vaccarèse, ďalej Counoise a Mourvèdre po 15 % a Cinsault, Terret Noir a Muscardin po 10 %. Sedem odrôd zo storočných a veľmi starých viníc, medzi nimi aj tie, ktoré dnes už takmer nikto nesadí.

Výsledok má červené aj sušené ovocie, korenie, provensálske byliny a zem, s hladkou textúrou a dlhým, slaným koncom. Napriek nezvyčajnému zloženiu to nie je ľahké víno. Je husté a koncentrované, no Counoise, Vaccarèse a Cinsault mu dávajú viac korenia a bylín a menej džemu, než by ste od Châteauneuf čakali.

Z akého ročníka? Z troch.

Pri 16 – 18 °C, otvorené hodinu vopred. Châteauneuf má 15 % alkoholu, takže teplejší než 18 °C by nemal byť. K jedlu jahňacie s cesnakom a tymiánom, provensálsky daube alebo zverina. A ak niekto pri stole bude trvať na tom, z akého je to ročníka, odpovedzte mu: z troch.

>