Grenache a Garnacha – jedna odroda, dve vlasti
Grenache a Garnacha – jedna odroda, dve vlasti
Píše Marián Němec
Grenache a Garnacha nie sú dve odrody, ale jedna s dvoma menami. Na Sardínii jej hovoria Cannonau. Narodila sa v Aragónsku, rozšírila sa s aragónskymi kráľmi po Stredomorí, preslávila sa v meste pápežov a doma ju takmer vytrhali. Dnes sa vracia zo starého viniča na kopcoch Španielska a ukazuje, že vie byť silná aj jemná.
V roku 1954 schválila obecná rada v Châteauneuf-du-Pape nariadenie, ktoré sa dodnes cituje ako jeden z najzvláštnejších predpisov vo Francúzsku. Lietajúcim tanierom a podobným strojom sa zakazuje pristávať, vzlietať alebo preletovať nad vinicami obce. Kto by zákaz porušil, toho stroj obecná polícia zadrží. Bola to doba, keď Európa žila hláseniami o UFO, a vinári sa jednoducho báli o svoj vinič. Ten vinič bol z väčšej časti Grenache. Odroda, ktorú vo Francúzsku volajú Grenache, v Španielsku Garnacha a na Sardínii Cannonau, a ktorá je jedna a tá istá.
Jedna odroda, tri mená
Grenache pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo severovýchodného Španielska, z Aragónska. Sardínčania síce tvrdia, že Cannonau je ich pôvodná odroda a do Španielska sa dostala od nich, väčšina odborníkov sa však prikláňa k Aragónsku. V stredoveku sa Aragónske kráľovstvo rozpínalo po celom západnom Stredomorí. Patrilo mu Katalánsko, Valencia, Baleárske ostrovy, Roussillon na dnešnom juhu Francúzska, Sardínia, Sicília aj Neapol. Kam šli aragónski vojaci a obchodníci, tam šla aj Garnacha.
Pozor na zámenu, ktorá sa stáva aj znalcom. Garnacha Tintorera je iná odroda, francúzsky kríženec s červenou dužinou, ktorý sa vo Francúzsku volá Alicante Bouschet. Obyčajná Garnacha má dužinu bielu a farbu dáva len šupka. Existuje aj biela a sivá verzia, Grenache Blanc a Grenache Gris, ktoré sú farebnými mutáciami tej istej odrody.
Hrozno pre slnko a vietor
Garnacha je odroda juhu. Má silný, hrubý kmeň a hlboké korene, ktoré nájdu vodu aj v suchom lete. Znesie horúčavu, sucho aj vietor, ako je mistral, ktorý v údolí Rhôny fúka aj sto kilometrov za hodinu. Najlepšie víno dáva starý vinič vedený na hlavu, po francúzsky gobelet, bez drôtov a kolov, nízko pri zemi, ako malé stromčeky. Vietor ich neprevráti a listy chránia hrozno pred slnkom.
Garnacha dozrieva neskoro a nahromadí veľa cukru, a preto má víno z nej ľahko 15 % alkoholu. Šupka je však tenká, víno má málo farby aj trieslovín a ľahko oxiduje. Preto sa Garnacha najčastejšie mieša s inými odrodami: Syrah dodá farbu a korenie, Mourvèdre, v Španielsku Monastrell, štruktúru a tmavé ovocie. Tejto trojici sa hovorí GSM. Pre jemnú farbu a ovocie je Garnacha aj základom mnohých rosé, od Provence po Navarru.
Víno, ktoré sa zastavilo
V Roussillone, ktorý patril Aragónu a neskôr Mallorskému kráľovstvu, žil koncom 13. storočia lekár a alchymista Arnau de Vilanova. Podľa tradície ako prvý zistil, že keď sa do kvasiaceho muštu pridá destilát, kvasenie sa zastaví a vo víne zostane prírodná sladkosť. Tak vznikol vin doux naturel, prírodné sladké víno. Banyuls a Maury, sladké vína z Garnachy z úpätia Pyrenejí, sa vyrábajú týmto spôsobom dodnes. Niektoré z nich zrejú roky v sklenených demižónoch na slnku, kde oxidujú a získavajú tóny orechov, kakaa a kávy, ktorým sa hovorí rancio. Roussillon pripadol Francúzsku až v roku 1659, a tak sa z aragónskej Garnachy stal francúzsky Grenache.
Nový zámok pápežov
V roku 1309 sa pápež Klement V. presťahoval z nepokojného Ríma do Avignonu a pápeži tu potom sídlili takmer sedemdesiat rokov. Jeho nástupca Ján XXII. si dal pár kilometrov severne postaviť letné sídlo a obec dostala meno Châteauneuf-du-Pape, nový zámok pápeža. Pápeži podporovali výsadbu viníc a víno z okolia sa pilo na ich dvore. Z hradu dnes zostala len ruina. Jeho veža prežila stáročia, kým ju v auguste 1944 nevyhodili do vzduchu ustupujúci nemeckí vojaci.
V 20. rokoch 20. storočia trpelo Châteauneuf falšovaním. Pod jeho menom sa predávalo víno odkiaľkoľvek. Barón Pierre Le Roy de Boiseaumarié, vojnový pilot a vlastník Château Fortia, spísal v roku 1923 s miestnymi vinármi pravidlá: kde presne sa môže víno robiť, z akých odrôd, aká je najnižšia povolená hladina alkoholu a koľko sa smie dorobiť z hektára. Pravidlá sa stali vzorom pre celý francúzsky systém chránených označení pôvodu a Châteauneuf-du-Pape bolo v roku 1936 medzi prvými apeláciami vôbec.
Pravidlá povoľujú trinásť odrôd, ak sa počítajú aj farebné verzie, tak osemnásť. Grenache tu však jasne vedie a v mnohých vínach tvorí väčšinu. Vinice ležia na rôznych pôdach: na piesku, ktorý dáva jemné a voňavé víno, na vápenci aj na slávnych galets roulés, veľkých riečnych okruhliakoch, ktoré sem kedysi priniesla Rhôna. Kamene cez deň nasávajú teplo a v noci ho vracajú viniču, a cez leto chránia pôdu pred vysychaním.
Pracovný kôň, ktorého takmer vytrhali
V Španielsku bola Garnacha stáročia všade. V 20. storočí však mala povesť pracovného koňa. V Rioji dodávala telo a alkohol Tempranillu, v Navarre sa z nej robilo rosé, v Aragónsku lacné sudové víno, a veľa sa jej vyvážalo v cisternách, aby posilnila slabšie vína na severe Európy. Keď sa v 80. a 90. rokoch vinice prestavovali na výnosnejšie odrody a za vyklčovanie sa platili dotácie, starý vinič Garnachy mizol po tisícoch hektárov. Na ich miesto prišlo Tempranillo, Cabernet a Merlot.
Kartuziáni, bridlica a päť bláznov
Návrat Garnachy sa začal v Katalánsku, v Priorate. Je to drsný hornatý kraj, kde v 12. storočí založili kartuziánski mnísi kláštor Scala Dei, schody k Bohu, a na svahoch z tmavej bridlice llicorella vysadili vinice. Po fyloxére a odchode ľudí do miest bol kraj takmer opustený. Koncom 80. rokov sem prišla skupina piatich vinárov, medzi nimi René Barbier a mladý Álvaro Palacios, a začala zo starého viniča Garnachy a Cariñeny robiť koncentrované vína, ktoré sa o pár rokov neskôr predávali za ceny veľkých Bordeaux. Miestni ich považovali za bláznov. Priorat je dnes popri Rioji jednou z dvoch španielskych oblastí s najvyššou kategóriou.
Po Priorate prišli ďalšie kraje. V Aragónsku Campo de Borja, Calatayud a Cariñena, kde rastie starý vinič na kamenistých kopcoch. V Gredos, v horách neďaleko Madridu, mladí vinári objavili zabudnuté vinice na žule vo výške okolo tisíc metrov a robia z nich jemné, priezračné vína, ktoré niektorí porovnávajú s Burgundskom. Garnacha tak ukázala, že nemusí byť len silná a alkoholická. Z chladnejších a vyšších polôh vie byť kvetinová, ľahká a elegantná.
Grenache vo svete
Na Sardínii sa Cannonau pestuje hlavne vo vnútrozemí, okolo Nuora, a dáva silné, korenisté vína. V Austrálii, v Barossa a McLaren Vale, rastie vinič Grenache starý vyše sto rokov. Dlho sa z nich robili lacné posilnené vína a mnohé vinice boli vyklčované, kým vinári nezistili, akú hodnotu majú. Dnes sa z nich robia vyhľadávané vína a kupáže GSM. V Kalifornii ju presadzovali vinári, ktorí si v 80. rokoch hovorili Rhône Rangers a inšpirovali sa južnou Rhônou.
Jahody, korenie a garrigue
Garnacha vonia po zrelých jahodách, malinách, višniach a sušených slivkách, s bielym korením, a typicky po garrigue, divokých stredomorských bylinách, ktoré rastú medzi vinicami: tymián, rozmarín, levanduľa, borievka. Víno je plné, hrejivé, s mäkkými trieslovinami a pocitom sladkosti, hoci je suché. S vekom pribudne koža, sušené figy, zem a čierny čaj. Z chladnejších polôh a pieskových pôd je ľahšia, s vôňou ruží a červeného ovocia.
Štyri vína s Grenache
Domaine de Ferrand Châteauneuf-du-Pape 2012 je takmer čisté Grenache. Rodina Bravay tu hospodári najmenej od roku 1760, no ešte do polovice 90. rokov predávala takmer všetko víno v cisternách obchodníkom. Philippe Bravay to zmenil. Provensálsky trh v júli: višňovica, červené ovocie, tymián, rozmarín a levanduľa z garrigue, mokrá zem po búrke. Pätnásť percent alkoholu sa schová v ovocí ako deti v kukurici. Na konci koža, sušené slivky a čierne korenie.
Xavier Vignon La Réserve X XII XV je Châteauneuf zo storočného viniča Grenache, zmiešaný z troch ročníkov, 2010, 2012 a 2015. Xavier Vignon začínal v Champagne, kde sa ročníky bežne miešajú, a odvážil sa urobiť to isté v Châteauneuf. Červené aj sušené ovocie, rozmarín a tymián, čierne korenie, zem a sušená figa. Husté a koncentrované, ale hladké ako kameň z rieky. Na konci soľ.
Bodegas Horola Rioja Garnacha 2016 ukazuje Garnachu doma, zo starých viníc na kopcoch údolia Najerilla, ktoré si rodina nechala, keď sa všade naokolo sadilo na množstvo. Fialky, čerešne a trnky, sušená damašská ruža, brusnice, sušené hríby, kožka a vôňa zeme po daždi.
Château d'Esclans Les Clans 2021 je provensálske rosé z Grenache a Rolle, ktoré kvasí a zreje v sude. Biela broskyňa, citrusy a ružové lupene, potom vanilka, mandle a čerstvé pečivo. Plné a krémové, rosé pre tých, čo rosé nepijú. Príbehy všetkých vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.
Ako by som ho podával
Červené Grenache pri 16 – 17 °C, nie teplejšie, inak by alkohol vystúpil a víno by pôsobilo ťažko. Châteauneuf pokojne dekantovať hodinu vopred. K jahňacine s cesnakom a bylinkami, provensálskemu daube, hovädziemu dusenému na víne s olivami, pečenej kačici, ratatouille a grilovanej zelenine. Rosé z Grenache pri 10 – 12 °C k rybám, bouillabaisse a stredomorskej kuchyni.
Víno z článku: Domaine de Ferrand Châteauneuf-du-Pape 2012 · Xavier Vignon La Réserve X XII XV · Bodegas Horola Rioja Garnacha 2016 · Château d'Esclans Les Clans 2021
Súvisiace články: Domaine de Ferrand · Xavier Vignon · Bodegas Horola · Garnacha Tintorera · Syrah · Monastrell · Rolle · Château d'Esclans
