Verdejo – biele víno, ktoré sa naučilo byť svieže

Odroda · Španielsko · Kastília a León · Rueda

Verdejo – biele víno, ktoré sa naučilo byť svieže

Píše Marián Němec

Kedysi sa z neho robilo zlaté víno, ktoré pili Katolícki králi. Potom prišla fyloxéra, vinice zarástli inými odrodami a Verdejo takmer zmizlo. Dnes je to najznámejšia biela odroda Španielska a tvorí takmer polovicu predaja bielych vín v krajine.

Rueda leží na náhornej plošine severozápadne od Madridu, okolo rieky Duero, medzi Valladolidom, Segoviou a Ávilou. Vinice sú vo výške 700 až 850 metrov, leto je horúce, noci studené a pôdy piesčité a kamenisté. „Len piesok a kamienky,“ hovoria tu vinári a pripomínajú, že kedysi tu bolo more. Verdejo je najstaršou odrodou kraja a rastie tu od stredoveku. Genetika prezradila aj jeho rodičov: Savagnin a miestnu odrodu Castellana Blanca.

Zlaté víno pre kráľov

V 16. storočí sa kraj volal Tierras de Medina a víno odtiaľ vraj pili na dvore Katolíckych kráľov, Ferdinanda a Izabely. Nebolo to však svieže biele, ako ho poznáme dnes. Robilo sa víno Dorado, zlaté. Víno sa nalialo do sklenených demižónov, ktoré stáli celé mesiace vonku na slnku a v mraze. Potom zrelo v sudoch systémom criaderas a solera, podobne ako sherry. Bolo oxidatívne, orieškové, s tónmi karamelu a pomarančovej marmelády, no s väčšou kyselinou, než má Oloroso.

Dnes ho tradične robí už len hŕstka vinárstiev. Carmen Sanmartín z Bodegas de Alberto spomína, že kedysi mali na dvore vyše 50 000 demižónov. Dnes ich je okolo 8 000 a najstaršie zložky v ich solere majú aj osemdesiat rokov. Vedľa Dorada robia aj Pálido, ktoré zreje pod vrstvou kvasiniek ako fino zo Sanlúcaru.

Fyloxéra a piesok

Fyloxéra prišla do Ruedy okolo roku 1910 a zničila väčšinu z vtedajších asi 90 000 hektárov viníc. Prežili len kry na najpiesočnatejších pôdach, kde sa mšici nedarí. Od tridsiatych rokov sa vinice obnovovali výnosnejšími odrodami Palomino a Viura. Verdejo zostávalo len v starých vinohradoch a takmer vymizlo. Zachránil ho najmä Ángel Rodríguez Vidal z vinárstva Martinsancho, ktorý ho pestoval ďalej, keď to už nikto nerobil. Neskôr za to dostal od kráľa Juana Carlosa vyznamenanie.

Peynaud a nová Rueda

Zlom prišiel v sedemdesiatych rokoch. Rodina Marqués de Riscal z Riojy hľadala miesto na biele víno a jej poradca, slávny enológ z Bordeaux Émile Peynaud, tu objavil Verdejo. Spolu ukázali, že z neho môže byť svieže, voňavé víno, a priniesli do Ruedy aj Sauvignon Blanc. V roku 1980 dostala Rueda ako prvá v Kastílii a Leóne apeláciu.

Verdejo však na vzduchu rýchlo oxiduje a hnedne. Vinári ho preto zbierajú v noci, keď je chladno. Cez deň má v septembri 28 až 30 °C, v noci 10 až 15 °C. Studené hrozno sa pomalšie kazí a vôňa zostane čistá. Dnes má Rueda vyše 20 000 hektárov viníc a Verdejo tvorí veľkú väčšinu z nich.

Staré vinice a Gran Vino

Asi desatina viníc v Ruede sú staré kry, mnohé vyše storočné a na vlastných koreňoch. V roku 2019 vznikla kategória Gran Vino de Rueda pre vína z viníc starších ako 30 rokov, s nízkou úrodou a z menšieho množstva najjemnejšej šťavy. Vinári znova skúšajú kvasenie v sudoch, betónových vajciach a dlhé zrenie na kaloch. Ukazuje sa, že Verdejo nie je len víno na leto, ale vie zrieť desať aj viac rokov.

Aké je Verdejo v pohári

Voňavé, šťavnaté a plnšie, než by ste od sviežeho bieleho čakali. Citrusy, broskyňa, ananás, fenikel, aníz a bylinky, na konci jemná horkosť ako z mandle alebo čakanky. Vína zo starých krov majú krémovú textúru a s vekom sa v nich objavia sušené marhule, orechy a korenie.

Malprende: vinica starej prapraprababky

Pepe Rodríguez de Vera dostal po vianočnej večeri od strýka správu, že rodina má v Nava de la Asunción vyše 120-ročnú vinicu Verdeja po prapraprababke. Generácie sa o ňu starala vzdialená rodina a hrozno sa predávalo za pár centov. S pomocou miestnych vinárov ju obnovili a vznikol projekt Viñadores de Castilla. Malprende pochádza z 80- až 120-ročných krov vo výške okolo 1 000 metrov a deväť mesiacov zreje na jemných kaloch.

Ako by som ho podával

Pri 9 – 11 °C, otvorené hodinu vopred. K rybe, morským plodom, kuraťu s bylinkami, tapas so šunkou a olivami alebo k pečenému mliečnemu prasiatku, ako ho robia v neďalekej Segovii.

>