Salon – šampanské, ktoré väčšinu rokov neexistuje
Salon – šampanské, ktoré väčšinu rokov neexistuje
Píše Marián Němec
Parížsky kožušník urobil prvé fľaše pre seba a priateľov. Z úrody 1905 vznikol prvý Salon, z úrody 2015 ešte len štyridsiaty piaty. Pre Winebuyer som vybral ročník 1997, ktorý v Champagne ľahko prehliadnete v tieni slávnej deväťdesiatšestky.
Ak na vínnom lístku nájdete Salon 1988 a hneď pod ním Salon 1990, žiadny riadok nechýba. Rok 1989 mal v Champagne výbornú povesť, ale pri ochutnávke mladých vín v Salone usúdili, že im chýba kyselina. A tak ho vynechali. Oveľa menej oslavovaný ročník 1951 pritom urobili.
Na tomto rozhodnutí ma zaujíma najmä chvíľa, keď padne. Vinohradníci už hrozno obrali, v pivnici ho vylisovali a mušt vykvasil. Pri neročníkovom šampanskom môže pivničný majster siahnuť po rezervnom víne zo staršieho zberu alebo zmes doplniť vínom z inej obce. V Salone robia jediné víno, výlučne z Chardonnay z Le Mesnil-sur-Oger a vždy z jedného zberu. Keď sa pivničný tím rozhodne ročník nevydať, vína využije susedný Delamotte. Z toho zberu potom nevznikne ani fľaša s veľkým S na etikete.
Muž, ktorý obliekal Paríž

Eugène-Aimé Salon sa narodil v roku 1867 v Pocancy v Champagne. Rodinné hospodárstvo ho nelákalo. V kožušníckej firme Chapal v Montreuil pri Paríži začínal ako pomocník. Neskôr pre ňu rozvíjal obchod a pravidelne cestoval medzi Parížom a New Yorkom. Dobré jedlo bral dosť vážne na to, aby na svojom vidieckom sídle v Le Mesnil zamestnával dvoch kuchárov.
Keď začal uvažovať o vlastnom šampanskom, obrátil sa na švagra Marcela Guillauma, pivničného majstra v Le Mesnil. Pri výbere vinohradov prichádzali do úvahy aj Cramant, Avize a Oger. Najväčší potenciál na dlhé zrenie videl Salon v Chardonnay z Le Mesnil. V Champagne sa pritom v tom čase dlhý život pripisoval predovšetkým Pinotu Noir.
O prvý ročník sa v roku 1911 podelil s priateľmi zo svojho parížskeho obedového klubu. Najistejšou cestou k fľaši Salonu tak bolo pozvanie na obed.
V dvadsiatych rokoch ho už nalievali v parížskom Maxim’s ako šampanské domu. Na vínnom lístku z roku 1928 nájdete Salon 1921 a pri ňom vysvetlenie, že cuvée vzniklo výlučne z bieleho hrozna. Dnešnému hosťovi môže taká poznámka pri bielom víne pripadať úsmevná. V Champagne sa však biele víno bežne vyrába aj z modrého hrozna. Salon patril k priekopníkom štýlu blanc de blancs a v jeho prípade to vždy znamenalo čisté Chardonnay.
Záhrada za domom

Za sídlom Salonu leží približne hektárový vinohrad Jardin de Salon. Odtiaľ pochádza časť hrozna, zvyšok dodávajú pestovatelia z ďalších devätnástich parciel v tej istej obci. Niektorí sú potomkami vinohradníkov, od ktorých kupoval hrozno už zakladateľ. Meno Le Mesnil na etikete teda označuje celú obec. Aj pri Salone má pivničný majster čo spájať.
Pod vinohradmi Côte des Blancs leží pórovitá krieda. Po daždi zadrží vodu a vinič z nej dokáže čerpať aj počas suchého leta. Keď pri víne poviem „kriedové“, opisujem najmä pocit na jazyku. Pri Chardonnay z Le Mesnil ma zaujíma práve tá jemne zrnitá textúra a slaná stopa, ktorá zostáva v ústach po prehltnutí.
Aj v pivnici sa rozhodujú podľa toho, aké bude víno o desať či dvadsať rokov. Základné vína kvasia v nereze. Pivničný tím bráni jablčno-mliečnej fermentácii, aby si Chardonnay podržalo ostrejšiu kyselinu jablčnú. Po druhotnom kvasení trávi Salon na kvasničných kaloch v priemere desať rokov. Za ten čas sa k ovociu pridávajú vône pečiva a textúra sa zjemňuje. Pri vyzretom šampanskom mám briošku vo vôni rád. O kondícii vína mi však viac povie, koľko sviežosti po ňom zostane v ústach.
Keď sa Salon rozdával zadarmo

V máji 1945 dostal francúzsky seržant Bernard de Nonancourt za úlohu spísať obsah Hitlerovej vínnej pivnice pri Berchtesgadene. Medzi vojnovou korisťou spoznal debny Salonu 1928. Ako pripomína Le Monde, päť rokov predtým v Le Mesnil na vlastné oči videl, ako ich nemeckí vojaci odvážajú. Po vojne prevzal vedenie rodinného domu Laurent-Perrier a koncom osemdesiatych rokov preň získal aj Salon.
Jedným z ľudí, ktorí mali Salon predávať, bol mladý obchodník Didier Depond, dnešný šéf domu. V rozhovore pre Club Oenologique spomínal na someliéra parížskeho hotela Raphael. Ten bol za predchádzajúcich majiteľov zvyknutý, že keď objedná sto fliaš šampanského Besserat de Bellefon, dostane k nim šesť alebo dvanásť fliaš Salonu navyše. Keď mu Depond prišiel víno ponúknuť, odpoveď bola stručná.
„Salon? Za ten ja neplatím.“
Salon 1997 a jeho druhý dátum

Roku 1997 pripadla nevďačná úloha nasledovať po ročníku 1996. Od vín z deväťdesiatsedmičky sa v Champagne očakávalo, že sa budú piť mladšie. V Le Mesnil však po horúcom a suchom lete zavážil aj september. Keď sa 22. septembra začal zber, dni boli ešte letné, no noci už veľmi chladné. Chardonnay dozrelo a udržalo si kyselinu, ktorú tu v roku 1989 hľadali márne. Dom vyrobil svoj 36. ročník.
Vinárstvo v ňom opisuje agátový kvet, zelené jablko, chlebovú kôrku a lieskové orechy. Na britskom trhu ho Corney & Barrow ponúkali už v júni 2008. Časť fliaš si však Salon ponechal v pivnici na kaloch oveľa dlhšie. Jednu z nich ochutnal William Kelley. Vo Wine Advocate písal o pomarančovej kôre, včelom pláste a na tento ročník prekvapivo pevnej kyseline. Pridal aj údaj, ktorý ma pri jeho poznámke zaujíma najviac. Jeho fľašu degoržovali v roku 2020.
Fľašu v mojom výbere degoržovali vo februári 2010. Z jej hrdla vtedy odstránili usadené kvasinky a fľašu uzavreli definitívnym korkom. Keď Kelleyho fľaša v roku 2020 opúšťala kvasničné kaly, tá z môjho výberu už pod korkom zrela približne desať rokov. Na oboch etiketách stojí 1997. Preto sa pri kúpe starého šampanského popri ročníku zaujímam aj o to, kedy fľašu degoržovali a kde odvtedy ležala.
Ako by som ho podával

Salon odporúča ročník 1997 podávať pri 13–15 °C. Ja by som začal približne pri 11–12 °C a použil pohár na biele burgundské alebo širší tulipán. Víno sa v ňom dostane na odporúčanú teplotu samo. Rád si k nemu po pár minútach znova privoniam a až podľa prvého pohára posúdim, či by mu prospela karafa.
Didier Depond na londýnskej degustácii spomínal, že Salon 1966 pil k dusenému zajacovi. Hubové a zemité tóny vyzretého Chardonnay mu dávali zmysel aj pri divine. Ja by som si k deväťdesiatsedmičke vybral hrebenatky na hnedom masle. Ich jemne sladké mäso nechá vyniknúť slanosť vína a hnedé maslo pridá na tanier vôňu lieskovcov, ktorú mám rád aj v zrelom Chardonnay.
Prvý pohár by som nalial ešte predtým, než pôjdu hrebenatky na panvicu. Trochu vína sa oplatí nechať aj na chvíľu po jedle. Pri starej fľaši môže byť najzaujímavejší práve posledný dúšok.
Víno z článku: Champagne Salon Cuvée S Le Mesnil Blanc de Blancs 1997 · Objaviť vína Champagne Salon na Winebuyer.sk →
