Blaufränkisch – Frankovka, ktorú svet objavil v Burgenlande
Blaufränkisch – Frankovka, ktorú svet objavil v Burgenlande
Píše Marián Němec
U nás ju poznáte ako Frankovku modrú, v Maďarsku ako Kékfrankos, v Nemecku ako Lemberger. Na Slovensku rastie takmer na každom desiatom hektári viníc. Dlho bola obyčajným vínom na každý deň. Dnes z nej v Burgenlande robia červené vína, ktoré vinári chcú postaviť vedľa Pinot Noir a Syrahu.
Blaufränkisch patrí k odrodám, ktoré pozná každý a nikto ich poriadne nepozná. Rastie od Rakúska cez Maďarsko, Slovensko a Moravu až po Slovinsko, Chorvátsko a Nemecko. V Maďarsku jej je vyše 8 000 hektárov, na Slovensku okolo 1 700, čo je takmer desatina našich viníc. V rakúskom Stredoburgenlande pokrýva viac ako polovicu viníc a kraju sa tu hovorí Blaufränkischland.
Franská, nie z Frankov
Meno vyzerá, že odroda pochádza z nemeckého Frankenu. Tam sa však nepestuje a tamojšia klíma by jej ani nesvedčila. V stredoveku sa slovom „franský“ označovali vzácnejšie, kvalitné odrody. Podľa legendy ich delil už Karol Veľký na hodnotný „franský“ a menej hodnotný „hunský“ vinič. Blaufränkisch je teda modrá kvalitná odroda.
Maďari majú vlastnú legendu. Napoleonovi vojaci vraj platili za víno frankami a vinári rozlišovali medzi bezcennými „červenými“ a hodnotnými „modrými“ frankami. Víno, ktoré predávali len za modré franky, sa začalo volať Kékfrankos, modrý frank. V Nemecku zas odroda dostala meno podľa obce. Lemberger podľa Lembergu, Limberger podľa obce Limberg v Dolnom Rakúsku.
Odkiaľ prišla
Pod menom Schwarze Fränkische ju v roku 1777 opísal Sebastian Helbling v okolí Vöslau v Dolnom Rakúsku. Historické pramene ukazujú na Dolné Štajersko, dnešné Slovinsko, ako na jej pravdepodobný domov. Meno Blaufränkisch zjednotila v roku 1875 medzinárodná ampelografická komisia. Dlho sa myslelo, že je to klon burgundského Gamay, genetika to však vyvrátila. Jedným z jej rodičov je Heunisch, ten istý „hunský“ vinič z Karolovej legendy.
Frankovka je zároveň rodičom celej rady odrôd. Zweigelt vznikol v roku 1922 jej krížením so Svätovavrineckým, ďalej z nej vzišli Blauburger, Acolon či Cabernet Cubin. V maďarskom Egri Bikavér, slávnej Býčej krvi z Egeru, dnes nahradila pôvodnú Kadarku ako hlavná odroda.
Od vína na každý deň k veľkým polohám
V deväťdesiatych rokoch sa rakúski vinári sústredili na francúzske odrody a víno v nových barikoch. Frankovka slúžila hlavne do kupáží. Zmena prišla s ľuďmi, ktorí v nej videli niečo viac. Ernst Triebaumer z Rustu urobil v roku 1986 Blaufränkisch, ktorý sa stal legendou. Roland Velich založil v roku 2001 značku Moric a začal robiť vína zo starých viníc, ktoré ukazujú polohu, nie sud. Tvrdí, že dobrá Frankovka potrebuje aspoň pätnásť rokov vo fľaši.
Dnes sa rozlišujú polohy ako pri Burgundsku. Z Leithabergu pri Neziderskom jazere, kde sú vápence a bridlica, sú vína napäté a elegantné. Z Eisenbergu na juhu Burgenlandu, s pôdami bohatými na železo, minerálne a korenisté. Zo Stredoburgenlandu, s hlinitými pôdami, plnšie a šťavnatejšie. Teplejšie letá jej pomohli, trieslovina dozrieva lepšie a víno je menej drsné.
Vo vinici
Pučí skoro, takže ju ohrozujú jarné mrazy, a je citlivá na múčnatku aj peronospóru. Rodí veľa a pri príliš veľkej úrode dáva tenké víno so zelenými tónmi. Dobre však znáša sucho, čo jej v horúcich letách Burgenlandu nahráva. Najlepšie vína pochádzajú zo starých krov s nízkou úrodou.
Aká je v pohári
Tmavorubínová s fialovým odleskom, s vysokou kyselinou a výraznými trieslovinami. Černice, višne, slivky, čierne korenie a minerálny tón, mladá niekedy s jemnou horkosťou na konci. Na bridlici dáva pevné, minerálne víno, na hlinitých pôdach šťavnatejšie a ovocnejšie. Najlepšie vína vydržia roky a s vekom získavajú zamatovú eleganciu.
Kulm od Heidi Schröck
Heidi Schröck z Rustu robí Blaufränkisch z vinice Kulm, najstaršej vinice vinárstva, vysadenej v roku 1955. Víno kvasí dva týždne na šupkách a štrnásť mesiacov zreje na jemných kaloch vo veľkých 2 000-litrových sudoch. Prezreté černice, čerešne a slivky, fialky a levanduľa, horká čokoláda a sladké korenie. Zamatové a koncentrované, a pritom nepôsobí ťažko.
Ako by som ju podával
Pri 16 – 18 °C, otvorenú hodinu vopred. K pečenému bravčovému, kačici, gulášu, diviačine s brusnicami alebo k pečenej husi. A k zrelému syru, ktorý unesie jej trieslovinu.
Víno z článku: Blaufränkisch 2021
Súvisiace články: Heidi Schröck – žena, ktorá vrátila Rustu jeho slávu · Zweigelt – najrozšírenejšia červená Rakúska
