Pinot Noir – najťažšie hrozno na svete

Odroda · Francúzsko · Burgundsko a svet

Pinot Noir – najťažšie hrozno na svete

Píše Marián Němec

Vinári o ňom hovoria ako o najťažšej odrode, akú môžu pestovať. Má tenkú šupku, rýchlo hnije, nepáči sa mu teplo ani chlad, a v pivnici sa ľahko pokazí. Mnísi ho stáročia študovali, vojvodovia ho chránili zákonom, princovia zaňho platili majetky. Keď sa podarí, nemá konkurenciu. Žiadna iná odroda neukáže v pohári tak presne, odkiaľ pochádza.

Napoleon vraj na ťaženiach pil len jedno víno, Chambertin z Burgundska. Riedil ho vodou, čo by mu dnes neodpustil žiadny someliér, ale vozil ho so sebou až do Egypta a do Ruska. Chambertin je Pinot Noir. Tak ako Romanée-Conti, La Tâche, Musigny, Clos de Vougeot a desiatky ďalších mien, ktoré patria k najdrahším vínam sveta. Všetky pochádzajú z jedného úzkeho pásu kopcov dlhého asi päťdesiat kilometrov a všetky sú z jednej odrody. Odrody, o ktorej vinári hovoria, že je najťažšia, akú môžu pestovať.

Šiška a jej mutácie

Pinot Noir je jedna z najstarších pestovaných odrôd v Európe. Meno dostal podľa strapca: je malý, hustý a pripomína borovicovú šišku, po francúzsky pin. Má nestabilnú genetiku a ľahko mutuje. Z neho vznikli Pinot Gris, u nás Rulandské šedé, a Pinot Blanc, Rulandské biele, ktoré sú v skutočnosti len farebné verzie tej istej odrody. Existujú stovky jeho klonov a každý dáva trochu iné víno.

Keď sa Pinot v stredoveku spontánne skrížil so sedliackou odrodou Gouais Blanc, vznikla celá rodina potomkov: Chardonnay, Gamay, Aligoté, Auxerrois, Melon de Bourgogne. Pinot Noir je teda otcom väčšiny odrôd Burgundska, červených aj bielych.

Mnísi, ktorí počúvali pôdu

Burgundsko, ako ho poznáme, vytvorili mnísi. V roku 1098 bolo neďaleko Dijonu založené opátstvo Cîteaux, kolíska cisterciánskeho rádu. Mnísi dostávali ako dary kúsky viníc na svahoch Côte d'Or a stáročia ich obrábali. Mali čas, ktorý žiadny iný vinohradník nemal: pozorovali, porovnávali, zapisovali. Zistili, že víno z jedného kúsku svahu chutí každý rok inak ako z kúska o sto metrov nižšie, a začali tie kúsky ohradzovať kamennými múrmi, clos. Najslávnejší z nich, Clos de Vougeot, mal múr hotový v roku 1336.

Z ich práce sa zrodila myšlienka, ktorá je v Burgundsku dodnes posvätná. Víno nerobí odroda, ale miesto. Každý presne vymedzený kúsok vinice, climat, má svoje meno a svoj charakter. V Burgundsku ich je vyše tisíc a od roku 2015 sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Vojvoda, ktorý zakázal Gamay

Burgundskí vojvodovia sa nazývali pánmi najlepších vín kresťanstva a víno bolo ich diplomatickou zbraňou. Posielali ho pápežom do Avignonu aj francúzskym kráľom. V roku 1395 vydal vojvoda Filip Smelý nariadenie, ktorým prikázal vytrhať z vinohradov Gamay. Nazval ho veľmi zlou a nečestnou odrodou, ktorá rodí veľa, ale zlé víno. Pinot Noir mal zostať jediným červeným hroznom na najlepších svahoch. Gamay sa presunul na juh, do Beaujolais, a Pinot Noir na Côte d'Or vládne dodnes.

Princ a markíza

V roku 1760 sa predávala malá vinica pri obci Vosne. Záujem mala vraj aj Madame de Pompadour, milenka kráľa Ľudovíta XV. Prebil ju Louis François de Bourbon, princ z Conti, ktorý zaplatil nevídanú sumu a pripojil k menu vinice svoje vlastné. Tak vzniklo Romanée-Conti. Princ víno vraj nepredával, len ho pil a rozdával. Dnes je Romanée-Conti, vinica s rozlohou necelé dva hektáre, symbolom najdrahšieho vína na svete.

Revolúcia, ktorá rozdelila vinice

Francúzska revolúcia v roku 1789 vzala vinice cirkvi a šľachte a predala ich v dražbách. Potom prišiel Napoleonov občiansky zákonník, podľa ktorého sa dedičstvo delí rovným dielom medzi všetky deti. Po dvoch storočiach dedenia sa tak vinice rozdrobili na nepredstaviteľne malé kúsky. Clos de Vougeot, kedysi jedna vinica mníchov, má dnes približne 50 hektárov a okolo 80 vlastníkov. Niektorí vlastnia len pár radov kríkov. Preto v Burgundsku nikdy nevznikli veľké château ako v Bordeaux. Víno tu robia rodiny, ktoré majú kúsok tu a kúsok tam, a obchodníci, négociants, ktorí hrozno skupujú a víno spájajú.

Keď sa v 30. rokoch 20. storočia zavádzal systém chránených označení pôvodu, Burgundsko rozdelilo svoje vinice podľa kvality do štyroch stupňov: regionálne víno, obecné víno, premier cru a grand cru. Grand cru je na Côte d'Or tridsaťdva a väčšina z nich je Pinot Noir.

Prečo je taký ťažký

Pinot Noir pučí skoro, takže ho ohrozujú jarné mrazy. Hustý strapec s tenkou šupkou ľahko napadne sivá pleseň. V teple dozrieva príliš rýchlo, stráca kyselinu aj vôňu a víno chutí ako džem. V chlade nedozreje a je kyslé a zelené. Má málo farbiva, takže víno je svetlé, a v pivnici je citlivý na kyslík, teplotu aj zaobchádzanie. Vinári ho preto majú radi aj neznášajú. Keď sa však všetko podarí, dá víno, ktoré je zároveň ľahké aj hlboké, priezračné aj zložité, a ktoré ukáže miesto ako žiadna iná odroda.

Rulandské, Spätburgunder, Blauburgunder

Pinot Noir sa z Burgundska rozšíril do celej strednej Európy, často s mníchmi. V Champagne je najrozšírenejšou odrodou a dáva šampanskému telo a štruktúru. V Nemecku sa volá Spätburgunder, neskorý burgundský, a Nemecko je dnes tretím najväčším pestovateľom Pinot Noir na svete, po Francúzsku a USA. Najlepšie vína vznikajú v Badene, v údolí rieky Ahr a čoraz viac aj vo Falcku a Rheinhessene. V Rakúsku a vo Švajčiarsku sa mu hovorí Blauburgunder a vo Švajčiarsku je najrozšírenejšou červenou odrodou. Na Morave a u nás je to Rulandské modré.

Nový svet a film Sideways

V roku 1965 vysadil mladý David Lett v Oregone prvý Pinot Noir v kraji, kde mu všetci hovorili, že víno sa tam robiť nedá. V roku 1979 sa jeho víno umiestnilo na súťaži v Paríži medzi najlepšími Pinotmi sveta a burgundská rodina Drouhin si v Oregone v roku 1987 kúpila pôdu. Dnes je Oregon spolu s Novým Zélandom, najmä s horským Central Otago, kalifornskými chladnými údoliami a Tasmániou najznámejším domovom Pinot Noir mimo Európy.

Celosvetovú popularitu mu priniesol film. V komédii Sideways z roku 2004 hlavný hrdina vášnivo vyznáva lásku Pinot Noir a pohŕda Merlotom. Predaj Pinot Noir v Amerike po filme prudko vzrástol a Merlot sa z toho spamätával roky.

Čerešne, maliny a lesný podrast

Mladý Pinot Noir vonia po čerešniach, malinách, jahodách a brusniciach, po ružiach, fialkách a korení. Triesloviny sú jemné, kyselina svieža. Niektorí vinári kvasia celé strapce aj so stopkami, ktoré dodajú vínu korenistosť a sviežosť. S vekom sa objaví lesná pôda, huby, jesenné lístie, divina a koža, ktorým Francúzi hovoria sous-bois, lesný podrast. Dobrý Pinot Noir nie je ťažký ani tmavý. Je dlhý, a jeho dochuť sa vracia ešte dlho po poslednom dúšku.

Štyri Pinoty v ponuke a jedno šampanské

Jaroslav Springer Pinot Noir Čtvrtě 2022 z Bořetíc. Na začiatku tisícročia uveril americký veľvyslanec v Prahe Craig Stapleton, že na Morave sa dá robiť Pinot Noir burgundskej kvality, a našiel si na to vinára z Bořetíc. Dnes je Springerov Pinot jedným z najuznávanejších v strednej Európe. Zrelé čerešne, maliny a štipka korenia, šťavnaté a elegantné. Žiadna burgundská kópia, vlastný originál.

Johanneshof Reinisch Pinot Noir Grillenhügel 2019 z Thermenregion južne od Viedne, kraja, ktorý preslávili cisterciánski mnísi. Maliny, rebarbora a lesné jahody, ibištek a fialky, červené čerešne s dotykom čili a pod tým mokré skaly a lístie v lese.

Weingut Frey Pinot Noir Sommerwende 2018 z Rheinhessenu je ukážkou nemeckého Spätburgundera z teplého roku. Višne, kakao, černice, maliny a horká čokoláda, a na konci karamel, tabak a koža.

Seewer Pinot Noir Noblesse Vieilles Vignes 2018 zo starých viníc vo švajčiarskom Valais, kde Rhôna ešte nie je veľkou riekou, ale horským prúdom. Tmavé aj červené lesné plody, sušené slivky, kakao a korenie, plné a silné, s hodvábnymi trieslovinami. Alpský Pinot vo večernom obleku.

A Pinot Noir v bublinkách: Louis Roederer Cristal 2008, kde Pinot Noir z najlepších viníc Montagne de Reims dodáva šampanskému štruktúru a dĺžku. Príbehy všetkých vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.

Ako by som ho podával

Pinot Noir pri 14 – 16 °C, pokojne jemne podchladený, v širokom pohári tvaru burgundskej bubliny, kde sa vôňa môže rozvinúť. K pečenej kačici, husacím prsiam, lososovi, hubám, teľaciemu, kuraciemu na víne, coq au vin, a k mäkkým syrom. Ľahšie Pinoty aj k tuniakovi. A neotvárajte ho príliš skoro pred jedlom. Pinot Noir sa v pohári mení každých desať minút a najkrajšie je sledovať, ako sa otvára.

>