Terrantez – madeira, ktorá takmer vyhynula

Odroda · Portugalsko · Madeira

Terrantez – madeira, ktorá takmer vyhynula

Píše Marián Němec

Kedysi patrila k najvychytenejším odrodám Madeiry. Potom prišli múčnatka a fyloxéra a v dvadsiatych rokoch 20. storočia ju na ostrove vyhlásili za vyhynutú. Fľaša Terrantez z roku 1862 sa dnes predáva za tisíce libier a slávny britský kritik ju nazval najväčšou madeirou vôbec.

Madeira má päť tradičných šľachtických bielych odrôd: Sercial, Verdelho, Boal, Malvasia a Terrantez. Prvé štyri nájdete na etiketách bežne. Terrantez je tá piata, o ktorej sa viac rozpráva, než sa pije. Odkiaľ pochádza, nevieme. Pravdepodobne prišla z pevninského Portugalska spolu s ostatnými odrodami a kedysi rástla aj pri meste Lamego v údolí Doura. V 18. a začiatkom 19. storočia patrila na ostrove k rozšíreným odrodám.

Hrozno, ktoré sa nemá jesť

Na Madeire o nej koluje krátka báseň, ktorá sa začína slovami „As uvas de Terrantez, não as coma nem as dês“. Hrozno Terrantez nejedz a nedávaj ho ani nikomu inému, lebo Boh ho stvoril na víno. Vinári ho tak ctili a zároveň mali s ním poriadnu prácu.

Vo vinici je Terrantez rozmarná. Pestuje sa a vedie celkom dobre, ale v teplej a vlhkej klíme Madeiry je mimoriadne citlivá na múčnatku. Dozrieva neskoro a jej malé, husté strapce ľahko hnijú. Úroda je od prírody nízka. Kým výnosnejšie odrody rodili spoľahlivo, Terrantez vinárov často sklamala.

Dve rany za sebou

V roku 1851 zasiahla Madeiru múčnatka a zničila väčšinu viníc. O dvadsať rokov neskôr, v roku 1872, prišla fyloxéra. Keď vinári vysádzali znova, siahli po výnosných odrodách a hybridoch, ktoré nebolo treba štepiť. Na Terrantez s jej nízkou úrodou nik nemal chuť. V dvadsiatych rokoch 20. storočia ju na Madeire vyhlásili za vyhynutú. Trochu jej prežilo na piesočnatých pôdach susedného ostrova Porto Santo.

Jedným z posledných útočísk bol statok Torrebella. Po revolúcii v roku 1974 ho pozemková reforma rozdelila a posledný komerčný zber z neho prišiel v roku 1988. Potom na mieste vinice postavili nákupné centrum pri Funchale. Ročník 1988 je tak doslova poslednou kapitolou starej Terrantez.

Najväčšia madeira vôbec

Medzi zberateľmi má Terrantez povesť legendy. Fľaše z 19. storočia sú vzácne a dražia sa za obrovské sumy. Najslávnejšia je Terrantez 1862 od domu H. M. Borges, hoci dom bol založený až v roku 1877 a víno kúpil zo starých zásob. Desaťročia zrelo v sude, v roku 1905 ho preliali do demižónov a fľašovali ho až v roku 1936. Michael Broadbent, jeden z najuznávanejších degustátorov 20. storočia, ho ochutnal päťkrát a nazval ho najväčšou zo všetkých madeir. Dnes sa fľaša predáva od 1 800 libier vyššie.

Vinárstvo Barbeito ešte stále občas uvoľní na aukciu fľaše Terrantez z roku 1795, fľašované v polovici osemdesiatych rokov. Tí, ktorí ich ochutnali, opisujú zelený čaj, jazmín, dym a sušené ovocie s nekonečným záverom.

Návrat po kúskoch

Odrodu udržali pri živote pokusné vinice vlády z roku 1985, ktoré desať rokov dávali okolo 600 kilogramov hrozna ročne. Od roku 2016 inštitút pre víno Madeiry pestovateľom, ktorí ju vysadia, radí zadarmo a dopláca 1,30 eura na kilogram. V roku 2012 rástla Terrantez na ostrove na 1,5 hektári, v roku 2021 už na 5,6 hektára u 36 pestovateľov. Stále je to menej, než má priemerné vinárstvo u nás. Väčšina fliaš preto pochádza zo starých zásob, ktoré roky ležia v sudoch.

Aká je Terrantez v pohári

Robí sa ako polosuchá alebo polosladká madeira, väčšinou z jedného ročníka, lebo hrozna je na kupáže priveľmi málo. Sladkosť a trpkosť sú v nej takmer v rovnováhe, čo jej dáva zvláštnu horkosladkú eleganciu. Vonia výrazne a parfumovane: karamel, pražené orechy, kandizovaná pomarančová kôra, čaj a sušené figy. A potom príde kyselina, ktorá nedovolí sladkosti ani na chvíľu zlenivieť. Dochuť trvá tak dlho, že sa s ďalším dúškom nemusíte ponáhľať.

D'Oliveiras Terrantez 1988

Dom D'Oliveiras vo Funchale necháva staré ročníky zrieť v sudoch desaťročia a fľašuje ich postupne. Terrantez 1988, z roku posledného zberu na Torrebelle, zrel takmer tri desaťročia metódou canteiro, pomaly v teplých podkroviach, bez umelého ohrevu. Fľašovali ho ručne v roku 2017. V pohári: čaj Earl Grey, karamel, pražené vlašské orechy, kandizovaná pomarančová kôra a kyselina ako blesk. Celý príbeh domu nájdete v samostatnom článku.

Ako by som ju podával

Pri 14 – 16 °C v menšom pohári na biele víno. Po otvorení vydrží mesiace, takže ju pokojne otvorte na Silvestra a dopite na Veľkú noc. K orechom, karamelovým dezertom, modrému syru alebo len tak, k dobrému rozhovoru.

>