Riesling – odroda, ktorá vie byť všetkým

Odroda · Nemecko · Mosela, Rheingau, Falcko

Riesling – odroda, ktorá vie byť všetkým

Píše Marián Němec

Suchý ako kameň aj sladký ako med, ľahký s ôsmimi percentami alkoholu aj plný ako burgundské. Riesling bol v 19. storočí drahší ako najslávnejšie Bordeaux, v 20. storočí ho takmer pochovala lacná sladká voda vo fľaši, a dnes je opäť jedným z najväčších bielych vín sveta. Toto je jeho príbeh.

V pivnici bremenskej radnice, v Ratskelleri, leží sud vína z ročníka 1653. Je to Riesling z Rüdesheimu nad Rýnom a pamätá koniec tridsaťročnej vojny. Dnes sa už nepredáva, len občas sa niekomu výnimočnému naleje pár kvapiek. Napriek tomu, že je mu skoro štyristo rokov, je to stále víno. To je najlepší úvod do odrody, o ktorej sa hovorí, že je najušľachtilejšou bielou odrodou sveta. Riesling nie je len víno. Je to kyselina, ktorá prežije storočia, a odroda, ktorá dokáže ukázať v pohári kameň, na ktorom rástla.

Meno v účtovnej knihe

Prvý istý záznam o Rieslingu pochádza z 13. marca 1435. V účtoch grófa Jána IV. z Katzenelnbogenu v Rüsselsheime, kúsok od Mohuča, je zapísané, koľko zaplatili za sadenice „Rießlingen“ do viníc. Nie je to báseň ani kronika, len položka v účtovnej knihe. O niečo neskôr, v roku 1477, sa odroda spomína v Alsasku ako Rissling a lotrinský vojvoda chváli jej kvalitu. Dnešný pravopis sa prvýkrát objavuje v roku 1552 v herbári botanika Hieronyma Bocka.

Genetik Ferdinand Regner neskôr zistil, kto sú rodičia Rieslingu. Jedným je Gouais Blanc, po nemecky Weißer Heunisch, stredoveká sedliacka odroda, ktorá dávala veľa a lacného vína. Druhým je kríženec Traminera s divým viničom z lesov okolo Rýna. Z obyčajnej odrody, Traminera a divočiny sa tak zrodila odroda, ktorú dnes kupujú zberatelia. Gouais Blanc je mimochodom aj rodičom Chardonnay, takže dve najslávnejšie biele odrody sveta sú si blízko príbuzné.

Pozor na zámenu, ktorá je u nás bežná. Rizling rýnsky je Riesling. Rizling vlašský, po nemecky Welschriesling, je úplne iná odroda, ktorá s ním nemá nič spoločné okrem mena.

Rieka, ktorú opísal rímsky básnik

Mosela sa kľukatí od francúzskych hraníc k Rýnu v Koblenzi a na jej brehoch rastú vinice odnepamäti. Už v 4. storočí, keď bol Trier jedným zo sídiel rímskych cisárov, opísal básnik Ausonius v básni Mosella, ako sa vinice na svahoch odrážajú v rieke. Vtedy tu ešte nerástol Riesling, ale tradícia vinohradníctva na strmých svahoch nad vodou sa zrodila práve tu.

Moselské svahy patria k najstrmším vinohradom na svete. Najstrmší, Bremmer Calmont, má sklon, na ktorom sa človek musí držať, aby nespadol. Každý krík sa obrába ručne, často s pomocou lanoviek a malých koľajových vozíkov. Pôdu tvorí devónska bridlica: modrá, sivá, niekde červená. Bridlica cez deň nasáva slnko a v noci vracia teplo kríkom, a rieka pod ňou odráža svetlo na svahy. Bez toho by tu, takto severne, Riesling nedozrel.

Riesling sa na Mosele stal kráľom aj vďaka jednému nariadeniu. Klement Václav Saský, posledný trierský arcibiskup a kurfirst, v roku 1787 prikázal nahradiť menej kvalitné odrody tými dobrými, a tou najlepšou bol Riesling. O osemdesiat rokov neskôr dali pruskí úradníci zmapovať vinice na Mosele a Saare a rozdeliť ich do tried podľa toho, aké vysoké dane z nich platiť. Tie mapy z 19. storočia dnes vinári používajú, keď hovoria o najlepších viniciach. Daňový úrad tak nechtiac vytvoril prvú klasifikáciu nemeckých viníc.

Zámok, kde sa zrodil neskorý zber

V Rheingau, kde Rýn tečie na krátkom úseku zo západu na východ a svahy sa obracajú priamo na juh, stojí na kopci zámok Johannisberg. Patril opátstvu vo Fulde a začiatkom 18. storočia tu vysadili vinicu, ktorá sa považuje za jednu z prvých vysadených len Rieslingom. Klony zo Johannisbergu sa neskôr rozšírili do celého sveta.

V roku 1775 tu mnísi čakali na povolenie od opáta, aby mohli začať zber. Posol, ktorý ho mal priniesť z Fuldy, meškal niekoľko týždňov. Hrozno medzitým prezrelo a napadla ho pleseň. Mnísi ho napriek tomu zobrali a víno bolo také výnimočné, že sa neskorý zber, Spätlese, stal tradíciou. Tá pleseň bola Botrytis cinerea, ušľachtilá pleseň, ktorá za správneho počasia vysuší bobule, zahustí cukor aj kyselinu a dá vínu tóny medu a sušeného ovocia. Socha posla na koni dnes stojí na nádvorí zámku.

Zlatá éra

V 19. storočí patril nemecký Riesling k najdrahším vínam sveta. Na vínnych lístkoch luxusných hotelov a kráľovských dvorov stál často vyššie ako najslávnejšie Bordeaux. Angličania mu hovorili hock, podľa mesta Hochheim nad Mohanom. Kráľovná Viktória ho navštívila v roku 1850 a vinica, ktorú videla, dodnes nesie meno Königin Victoriaberg. Riesling sa vtedy pil zrelý, často po desaťročiach, a jeho povesť bola porovnateľná s veľkými vínami Burgundska a Bordeaux.

Pád

Dvadsiate storočie bolo k Rieslingu kruté. Dve svetové vojny, hospodárske krízy a strata trhov. Po vojne chcela krajina víno lacné a hojné. V roku 1882 vyšľachtil Hermann Müller v Geisenheime odrodu Müller-Thurgau, ktorá dozrievala skoro a rodila veľa, aj na rovinách, kde Riesling nedozrel. Po vojne ju vysádzali všade. Pridali sa ďalšie nové krížence s výraznou, ale jednoduchou vôňou.

Ranu zasadil aj nemecký vínny zákon z roku 1971. Kvalitu víno určoval len podľa toho, koľko cukru malo hrozno pri zbere, nie podľa toho, kde rástlo. Zákon navyše dovolil pomenovať po slávnych obciach celé veľké oblasti, takže meno známej vinice mohlo byť na fľaši, ktorá s ňou nemala nič spoločné. Do sveta odchádzali milióny fliaš sladkastého vína, symbolom sa stala Liebfraumilch. Meno pochádza z vinice pri kostole Liebfrauenkirche vo Wormse, no zakrátko sa ním označovalo lacné polosladké víno z čohokoľvek. Pre celú generáciu pijanov sa nemecké víno stalo synonymom sladkej vody vo fľaši modrej farby. Riesling, ktorý s tým mal málo spoločné, doplatil na povesť krajiny.

Návrat

Zachránili ho vinári, ktorí sa nevzdali. Združenie VDP, ktorého počiatky siahajú do roku 1910 a ktoré na fľašiach spoznáte podľa orla so strapcom, si začalo stanovovať vlastné, prísnejšie pravidlá. Vrátilo sa k myšlienke pruských máp: najdôležitejšia je vinica. Najlepšie vinice dostali označenie Grosse Lage, obdoba burgundského grand cru, a suché víno z nich od roku 2002 nesie meno Grosses Gewächs, skrátene GG.

Zmenil sa aj vkus. Kým kedysi bol nemecký Riesling hlavne sladký, dnes je väčšina vín v Nemecku suchá, trocken. Do vinárstiev prišla nová generácia, ktorá sa učila vo svete a vrátila sa domov s ambíciami. Najväčšiu premenu zažil Rheinhessen, kraj, ktorý bol kedysi kolískou Liebfraumilch a dnes v ňom vznikajú niektoré z najvyhľadávanejších vín v Nemecku. Americký dovozca Terry Theise, ktorý desaťročia presviedčal svet o kráse nemeckého vína, hovoril o malých rodinných vinárstvach, ktoré zostali verné Rieslingu, ako o ostrovoch klasiky v mori lacného vína.

Nemecko má dnes okolo 23 600 hektárov Rieslingu, takmer štvrtinu všetkých svojich viníc, a vyrába asi 40 % Rieslingu na svete.

Riesling vo svete

Alsasko na druhom brehu Rýna robí Riesling tradične suchý, plnší a s vyšším alkoholom, často na vinohradoch grand cru pod Vogézami. Riesling tu zaberá asi pätinu viníc.

Rakúsko má Riesling hlavne v údoliach Dunaja, vo Wachau, Kremstale a Kamptale, na terasách z rule a žuly. Je suchý, plný a minerálny, vo Wachau sa podľa zrelosti delí na ľahký Steinfeder, stredný Federspiel a plný Smaragd, pomenovaný po smaragdových jaštericiach, ktoré sa vyhrievajú na kamenných múrikoch viníc.

Austrália má Riesling v Clare a Eden Valley. Je suchý, s vôňou limetky a toastu. Práve vinári z Clare v roku 2000 hromadne prešli na skrutkové uzávery, aby chránili sviežosť vína, a začali tým celosvetovú zmenu. Riesling rastie aj vo Washingtone, v štáte New York pri jazerách Finger Lakes, na Novom Zélande a v strednej Európe, vrátane Slovenska a Moravy, kde ho poznáme ako Rizling rýnsky.

Od suchého po sladké

Riesling je jediná veľká odroda, ktorá sa robí vo všetkých stupňoch sladkosti a vo všetkých je výborná. Tradičný nemecký systém Prädikat delí víno podľa zrelosti hrozna: Kabinett je najľahší, Spätlese neskorý zber, Auslese výber z hrozna, Beerenauslese výber bobúľ, Trockenbeerenauslese výber hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou a Eiswein ľadové víno z hrozna zmrznutého na kríku. Spätlese neznamená automaticky sladké, len zrelšie hrozno. Na etikete pomôže slovo trocken pre suché a feinherb alebo halbtrocken pre polosuché. Jednoduchá pomôcka: ak má nemecký Riesling menej ako 10 % alkoholu, v pohári zostal cukor.

Sladký Riesling nepôsobí ťažko. Kyselina je taká vysoká, že cukor vyváži, a víno s 8 % alkoholu a desiatkami gramov cukru môže pôsobiť ľahšie a sviežejšie ako mnohé suché vína.

Kvety, broskyňa, kameň a petrolej

Mladý Riesling vonia po limetke a citrónovej kôre, zelenom a červenom jablku, bielej broskyni, marhuli a kvetoch agáta. Zo suda sa robí zriedka, a ak, tak zo starých veľkých sudov, ktoré nič nepridajú. Odroda tak nemá kam skryť chyby, a nič nezakryje ani miesto: bridlica dodá dym a kameň, vápenec šťavu a štruktúru, sopečné pôdy korenie.

S vekom sa Riesling mení. Objaví sa med, sušené marhule, pečené jablko, zázvor a známy tón petroleja. Spôsobuje ho látka TDN, ktorá vzniká pri zrení z karotenoidov v šupkách, viac v teplých a slnečných rokoch. Niekto ho miluje, iný nie, ale pre znalca je to podpis zrelého Rieslingu. Suchý Riesling dokáže zrieť pätnásť rokov, polosladký dvadsať, sladké vína tridsať a viac.

Tri Rieslingy v ponuke

Theo Minges Riesling Schäwer GG 2018 pochádza z južného Falcka, z vinice pri Burrweileri, kde na povrch vystupuje bridlica, ktorú by ste v tomto kraji nečakali. Schäwer je miestne slovo pre bridlicu. Je to Grosses Gewächs, suchý Riesling z najlepšej polohy vinárstva. V pohári zrelá žltá slivka, marhuľa, citrónová a limetková kôra, a potom dym a kameň, ako keď v lete stúpite bosou nohou na rozpálenú bridlicu. Kyselina drží všetko v napätí. Falstaff mu dal 95 bodov.

Weingut Frey Riesling Hangen-Weisheim 2017 je z Rheinhessenu, od dvojčiat Christophera a Philippa Freyových, ktorí sú súčasťou novej generácie kraja. Zlatý dážď, pušný prach a šupka červeného jablka, potom biela broskyňa s levanduľou, ružový grapefruit, žltá slivka a čerstvý ananás s mätou. Klasický, pôvabný Riesling.

Weingut Frey Riesling Spätlese 2020 má len 8 % alkoholu a ukazuje, aký ľahký môže byť sladký Riesling. Agátové kvety, zelené jablko, limetka a grafit, potom ananás, mirabelka, egreš a marakuja s vanilkou. Sviežosť a sladkosť v dokonalej rovnováhe. Príbehy oboch vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.

Ako by som ho podával

Suchý Riesling pri 9 – 11 °C v pohári na biele víno, nie príliš studený, aby sa vôňa otvorila. K pstruhovi a zubáčovi na masle, bravčovému s jablkami, kyslej kapuste, sushi a jedlám s bylinkami. Grosses Gewächs pokojne aj k pečenému kurčaťu alebo teľaciemu. Spätlese pri 8 – 10 °C k pikantnej thajskej a indickej kuchyni, kačici s ovocím, paštéte, modrým syrom alebo jablkovému štrúdľu. A ak niekedy natrafíte na zrelý Riesling s desiatimi či dvadsiatimi rokmi, otvorte ho. Presvedčí vás, prečo mu kedysi kráľovské dvory dávali prednosť pred Bordeaux.

>