Lagrein – tmavé červené z alpských údolí

Odroda · Taliansko · Južné Tirolsko a Trentino

Lagrein – tmavé červené z alpských údolí

Píše Marián Němec

Rastie pod Alpami, a predsa má farbu ako víno z juhu. Prvá zmienka o ňom hovorí o bielom víne, jeho rodičom je Teroldego a najslávnejšie verzie robia benediktínski mnísi, ktorých pred vyše 180 rokmi vyhnali zo Švajčiarska.

Kto pozná Južné Tirolsko podľa svetlých a sviežich vín, prekvapí ho, aké tmavé víno sa dá urobiť v okolí Bolzana. Lagrein má hlboko fialovú, takmer čiernu farbu, veľa farbiva a výraznú, no jemnú trieslovinu. Najlepšie sa mu darí v kotline, kde sa stretávajú rieky Adiža a Isarco. V lete je Bolzano jedno z najteplejších miest severného Talianska a teplé náplavové pôdy dajú hroznu zrelosť, akú horské odrody bežne nemajú.

Z údolia Lagarina

Meno vraj pochádza z Val Lagarina, údolia v južnom Trentine. Teórie, že prišiel z Albánska alebo Grécka, genetika vyvrátila. Lagrein je domáci. Najstarší dokument, v ktorom sa objavuje, je z roku 1318 z Gries pri Bolzane. Je v tom však háčik: hovorí sa v ňom o bielom víne. Až do 18. storočia sa menom Lagrein označovalo väčšinou biele víno a dodnes nevieme, z akej odrody bolo.

Červený Lagrein sa objavuje okolo roku 1525. Ako „červený Lagrein“ ho spomína Michael Gaismair, vodca tirolského sedliackeho povstania. Odvtedy sa z bieleho mena pomaly stávalo meno jednej z najtmavších odrôd Álp.

Rodina z hôr

Švajčiarsky genetik José Vouillamoz v roku 2006 zistil, že jedným z rodičov Lagreinu je Teroldego, najznámejšia červená odroda Trentina. Francúz Thierry Lacombe neskôr ako druhého rodiča uviedol Schiavu Gentile, miestnu svetlú odrodu, z ktorej sa robí ľahký Vernatsch. Lagrein je zároveň príbuzný s Marzeminom, s Pinot Noir (Rulandské modré) a vzdialene aj so Syrahom. Ak ste čítali môj článok o Rebe, Teroldego tam vystupuje tiež, ako jeden z rodičov. Lagrein a Rebo sú teda vzdialení bratranci.

Mnísi zo Švajčiarska

V Gries stojí kláštor so zvláštnou históriou. Pôvodne tu žili augustiniáni, ktorí sa sem presťahovali po povodni v roku 1406 do starého hradu tirolských grófov. Za napoleonských vojen bol kláštor v roku 1807 zrušený. V tom istom čase vo Švajčiarsku zrušil kantón Aargau benediktínske opátstvo Muri, ktoré tam stálo od roku 1027 a založili ho Habsburgovci. Cisár Ferdinand I. ponúkol mníchom nový domov v prázdnom kláštore v Gries a v roku 1845 tu vzniklo opátstvo Muri-Gries.

Mnísi si priniesli zo Švajčiarska aj vzťah k práci na pôde. Dnes obrábajú okolo 35 hektárov viníc, z ktorých asi štyri pätiny tvoria červené odrody, na čele s Lagreinom. Ich Lagrein Riserva Abtei Muri patrila k prvým, ktoré zreli v barikoch, a pomohla ukázať, že Lagrein môže byť veľkým vínom, nie len vínom do krčmy. Vinotéka kláštora je dodnes na námestí Grieser Platz.

Dunkel, Kretzer a Riserva

V Južnom Tirolsku rastie Lagrein na približne 400 hektároch a robí sa v troch podobách. Lagrein Kretzer, po taliansky Rosato, je ružový, šťavnatý a voňavý, výborný na leto. Lagrein Dunkel alebo Scuro je tmavé červené víno, Riserva zas najvážnejšia verzia so zrením v sude. Kedysi bol Lagrein známy ako drsné víno s ostrými trieslovinami. Dnešní vinári skracujú maceráciu, pracujú s drevom opatrnejšie a víno je hodvábnejšie, no stále má svoju divokosť.

Odroda sa pomaly sťahuje aj do vyšších polôh nad Bolzanom, kde studené noci zachovajú kyselinu a víno má svieži horský charakter. Skúšajú ju aj v Kalifornii, Austrálii či na Novom Zélande, ale domov má stále pod Dolomitmi.

Aký je Lagrein v pohári

Čučoriedky, černice, čierne čerešne, slivky a fialky, k tomu tabak, čierne korenie, horká káva a niečo zemité. Trieslovina je mäkká, kyselina ho drží svieže. Americký kritik Eric Asimov ho opísal ako slivkový, zemitý a „žuvací“. V Tirolsku ho radi podávajú mierne vychladený. A mne sa najviac páči, keď je tmavý ako atrament, a pritom sa pije ľahko.

Las: Lagrein z Toblina

Cantina Toblino robí Lagrein z ekologickej vinice Las s certifikátom Ecocert. Hrozno sa zbiera ručne koncom septembra a kvasí dlho na šupkách v otvorených drevených kónických kadiach. Ročník 2018 je stále mladý, plný energie: čučoriedky, černice, maliny a čierne ríbezle, ibištek, fialky, kakao a klinčeky. Najkrajší je podľa mňa na druhý deň.

Ako by som ho podával

Pri 16 – 18 °C, otvorený dve hodiny vopred, najlepšie v karafe. K polente s hubovým ragú, zverine, pečenej kačici, tirolskému špeku alebo knedľom so syrom. Lagrein Kretzer by som v lete otvoril k pizzi alebo grilovanej zelenine.

>