Dolcetto – malý sladký, ktorý vôbec nie je sladký
Dolcetto – malý sladký, ktorý vôbec nie je sladký
Píše Marián Němec
Meno znamená malý sladký, no víno je suché. V Piemonte je to červené na každý deň, ktoré sa pije, kým Barolo a Barbaresco ešte spia v sudoch. Kedysi ho poslali ako dar anglickej kráľovnej, vinice s ním mal aj neskorší prezident Talianska a pre mnohé rodiny v Langhe je to víno, bez ktorého nie je obed.
V Langhe, kde vládne Nebbiolo, má každá rodina aj Dolcetto. Dozrieva o niekoľko týždňov skôr, takže sa mu darí aj na chladnejších a vyšších svahoch, kde by Nebbiolo a Barbera nedozreli. Vinári tak z menej výhodných polôh majú víno, ktoré môžu predávať už rok po zbere, kým ich Barolo zreje roky. Dolcetto bolo vždy vínom, ktoré držalo rodinné vinárstva nad vodou.
Malý sladký
Dolcetto znamená po taliansky malý sladký. Vysvetlení je viac. Hrozno je vraj sladké a chutné aj priamo z kra. Iní tvrdia, že meno pochádza od mierneho, „sladkého“ tvaru kopcov, na ktorých rastie. S vínom to však nemá nič spoločné. Dolcetto je takmer vždy suché a na konci má dokonca jemnú horkosť.
Odroda z Dogliani
Za domov Dolcetta sa považuje Dogliani, mestečko necelých desať kilometrov južne od Barola. Nariadenie obce z roku 1593 zakazovalo zbierať hrozno „dozzetti“ pred sviatkom svätého Matúša a historici v ňom vidia práve Dolcetto. Iná teória hovorí, že odroda prišla z Francúzska do Monferrata už v 11. storočí. V roku 1633 je doložená v pivnici jednej rodiny vo Valenze a v roku 1700 vraj poslal Barnabà Centurione víno ako dar anglickej kráľovnej Anne.
V Dogliani mal vinice aj ekonóm Luigi Einaudi, ktorý sa neskôr stal prezidentom Talianska. Vinárstvo Poderi Luigi Einaudi existuje dodnes a vedie ho jeho rodina. Dnes má Dogliani vlastnú apeláciu DOCG a Dolcetta tu rastie okolo 560 hektárov u asi šesťdesiatich vinárov. Najvyššiu kvalitu nesie Dogliani Superiore, ktoré musí zrieť aspoň rok.
Jedna odroda, veľa podôb
Dolcetto sa pestuje v celom južnom Piemonte. Najznámejšie je Dolcetto d'Alba z kopcov okolo Alby, Monforte a Novella, ďalej Dolcetto di Diano d'Alba, Ovada a Dogliani. Vinice ležia zväčša vo výške 400 až 500 metrov, na vápenatých a ílovitých pôdach. Vinári z neho robia tri štýly: mladé a svieže, s mäkkými trieslovinami, ktoré sa pije do dvoch rokov, vážnejšie so zrením v dreve, ktoré je hutnejšie a vonia čokoládou a slivkami, a ľahké verzie urobené ako Beaujolais.
Náročnejšie, než vyzerá
Dolcetto má povesť jednoduchého vína, ale vo vinici aj v pivnici je citlivé. Má od prírody nižšiu kyselinu a ak sa zbiera príliš neskoro, víno je ploché. Šupky sú však plné farbiva, takže vinárom stačí krátka macerácia. Keby ho nechali na šupkách dlhšie, vytiahli by z neho priveľa trieslovín. Umenie je zachovať šťavnaté ovocie a zároveň nepriniesť do vína horkosť.
Aké je Dolcetto v pohári
Tmavofialové, šťavnaté a ovocné. Čierne čerešne, čučoriedky, slivky, sladké drievko a sušené bylinky, na konci jemná horkosť, ktorá pripomína mandle. Na rozdiel od Barbery má nižšiu kyselinu a viac trieslovín. Pije sa mladé, ale nie je to žiadne jednoduché víno. Je to víno, ktoré pozná každý Piemonťan a málokto mimo Piemontu.
Mondorlo od Elvia Cogna
Rodina Elvia Cogna z Novella robí Dolcetto z časti viníc, ktorej hovoria Mandorlo. Obrába ich ekologicky, hrozno sa zbiera ručne od polovice septembra, kvasí a osem mesiacov zreje v nerezových tankoch bez dreva. Výsledok je čisté ovocie: čučoriedka, jahoda, čierne ríbezle, čerešne a bylinky, s tmavou čokoládou a pelendrekom na konci.
Ako by som ho podával
Pri 16 – 18 °C, otvorené hodinu vopred. K tajarin s ragú, carne cruda po albsky, salámam, pizzi, rizotu alebo k nedeľnému obedu. V Piemonte je to víno, ktoré stojí na stole každý deň, a tak by som ho aj pil.
Víno z článku: Dolcetto d'Alba Mondorlo 2021
Súvisiace články: Elvio Cogno – chlapec od stolov, ktorý sa vrátil domov · Nascetta – biela kráska z Novella
