D'Oliveiras – Madeira, ktorá sa do fľaše neponáhľa
D'Oliveiras – Madeira, ktorá sa do fľaše neponáhľa
Píše Marián Němec
Vo Funchale je dom, kde staré ročníky nechávajú v sudoch desaťročia a fľašujú ich postupne, podľa toho, koľko si ich svet práve pýta. Z jeho pivnice som vybral dve Madeiry – Verdelho 1973 a vzácne Terrantez 1988.
Na ulici Rua dos Ferreiros v centre Funchalu stojí budova z roku 1619. Kedysi v nej sídlila škola. Rodina D'Oliveira ju kúpila v roku 1911 a odvtedy sa v nej neučia deti, ale trpezlivosť. Pod strechou ležia sudy, z ktorých mnohé majú viac ako šesťdesiat rokov a niektoré prekročili storočie. Víno v nich nedopĺňajú, takže každý rok ho trochu ubudne. To, čo zostane, je o niečo koncentrovanejšie.
Väčšina vinárstiev fľašuje víno, keď usúdi, že je pripravené. D'Oliveiras mnohé staré vína ponecháva v sudoch celé desaťročia a fľašuje ich postupne podľa dopytu. Na etikete preto nájdete okrem ročníka aj rok fľašovania. Medzi nimi býva viac času, než by ste čakali.
Rodina, ktorá sa nikam neponáhľa
Vinárstvo založil João Pereira D'Oliveira v roku 1850 a odvtedy ho vedie tá istá rodina. O obchod sa dnes stará Luís D'Oliveira a výrobu od roku 2002 vedie Filipe, šiesta generácia. „Neradi ideme rýchlo, lebo potom sa môže stať niečo nezaujímavé,“ vysvetlil Luís britskej novinárke Sarah Ahmed.
Tá trpezlivosť má aj praktický pôvod. Tretia a štvrtá generácia predávali víno takmer výlučne na Madeire a v Portugalsku. Do zahraničia sa D'Oliveiras pustilo až v roku 1986. Čo sa nepredalo, zostalo v sudoch. Rodina navyše postupne kupovala staré madeirské domy aj s ich zásobami: v roku 2000 zvyšky Adegas Torreão, v roku 2013 susedný Barros e Sousa. Niekto zbiera známky, D'Oliveirovci zbierajú sudy.
Odhady hovoria zhruba o poldruha milióna litrov vína, ktoré v ich pivniciach zreje dlhšie ako dvadsať rokov. Keď v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch došli staré ročníky veľkej Madeira Wine Company, obrátila sa práve na nich.
Hrozno, ktoré sa nemá jesť
Na Madeire sa traduje porekadlo: „As uvas de Terrantez não as comas nem as dês, para vinho Deus as fez.“ Hrozno Terrantez nejedz ani nikomu nedávaj, Boh ho stvoril na víno. Dnes by mohlo pokojne dostať aj druhú vetu: veľa ho ani nenájdeš.
Terrantez na vlhkom subtropickom ostrove ľahko podlieha múčnatke a hnilobe a dáva malé úrody. Po múčnatke v roku 1851 a fyloxére, ktorá prišla v roku 1872, takmer zmizol. Ešte v roku 2021 rástol na celej Madeire na necelých šiestich hektároch, rozdelených medzi 36 pestovateľov.
Terrantez 1988 v mojom výbere strávil v sude takmer tridsať rokov, fľašovali ho v roku 2017. Je polosladký, no Terrantez od D'Oliveiras patrí medzi suchšie – zberatelia Madeiry ho opisujú ako najsuchší, aký ochutnali. Vo vôni je kandizovaná pomarančová kôra, karamel, čaj a orechy. V ústach má kyselinu, ktorá ho aj pri dvadsiatich percentách alkoholu drží svieže.
Verdelho zo São Martinho
Ak má D'Oliveiras odrodu, s ktorou ho ľudia spájajú najviac, je to Verdelho. Rodina mala vinice v São Martinho nad Funchalom a tamojšie Verdelho chválil už v roku 1896 newyorský obchodník Charles Bellows pre jeho „úžasnú vôňu“. V pivnici dodnes ležia Verdelha z rokov 1850, 1890, 1900, 1905 a 1912.
Verdelho 1973 je oproti nim takmer mladík. V sude zrelo viac ako štyridsať rokov a fľašovali ho v roku 2018. Je polosuché, vo vôni má sušené marhule, údené tóny, korenie a orechy. V ústach je koncentrované a pritom svieže.
Dve vína, dva temperamenty
Vedľa seba pôsobia ako dvaja súrodenci, ktorí vyrástli v tom istom dome a nemajú spolu takmer nič spoločné. Verdelho je štíhlejšie a nervóznejšie. Cukru má len toľko, že ho vysoká kyselina takmer schová, a na jazyku pôsobí suchšie, než naznačuje etiketa. Údené a korenisté tóny z neho robia víno na začiatok večera, ktoré zobudí chuť do jedla.
Tento Terrantez pôsobí bohatšie a krémovejšie, s hlbšou aromatikou – karamel, kandizovaná kôra, čaj. Lenže kyselina ho stále ťahá späť a nedovolí mu stať sa ťažkým. Práve táto horkosladká rovnováha je dôvod, prečo ho zberatelia hľadajú. Je to víno na koniec večera, na pomalé popíjanie a dlhé rozhovory.
Ak ich nalejete obe, začnite Verdelhom. Naopak by Terrantez svojho staršieho súrodenca prekričal.
Otvoriť na Silvestra, dopiť na Veľkú noc
Obe vína by som nalial pri 14 – 16 °C do menšieho pohára na biele víno, nie do úzkeho likérového pohárika. Madeira znáša otvorenú fľašu lepšie než takmer každé iné víno – oxidačné zrenie ju na vzduch pripravilo už v sude. Pri dobrom uzavretí vydrží otvorená celé týždne, často aj mesiace, takže ju pokojne otvorte na Silvestra a posledný pohár si nechajte na Veľkú noc.
K Verdelhu by som skúsil horúci hovädzí vývar alebo consommé. Terrantez by som nechal na koniec večera k orechom a zrelému tvrdému syru. Jednej novinárke dal Luís na rozlúčku bolo de mel, madeirský koláč z melasy cukrovej trstiny, ktorý sa na ostrove je so sladkou Malvasiou.
„Na Madeire pijú ľudia Madeiru len pri výnimočných príležitostiach. Ale to je v poriadku – aspoň nám zostane na export.“Luís D'Oliveira
Vína z článku: Verdelho Vintage Madeira 1973 · Terrantez Vintage Madeira 1988 · Objaviť vína D'Oliveiras na Winebuyer.sk →
