Corvina – havran z Valpolicelly

Odroda · Taliansko · Veneto · Valpolicella

Corvina – havran z Valpolicelly

Píše Marián Němec

Meno má podľa havrana, lebo jej bobule sú takmer čierne. Rastie takmer výlučne v kopcoch nad Veronou a mesiace po zbere sa suší na bambusových roštoch. Z jej hrozna vzniká Amarone, víno, ktoré podľa legendy zrodila chyba v pivnici.

Valpolicella leží v kopcoch severne od Verony, medzi mestom a jazerom Garda. Víno sa tu robí od čias Rimanov. Už v 5. storočí opisoval Cassiodorus, tajomník ostrogótskeho kráľa Teodoricha, víno Acinaticum zo sušeného hrozna, ktoré sa považuje za predchodcu dnešného sladkého Recioto. Hlavnou odrodou bola a je Corvina Veronese. Jej meno pochádza z talianskeho corvo, havran. Na svete jej rastie okolo 7 500 hektárov, takmer všetko vo Veneto.

Rodina z Verony

Corvina sa takmer nikdy nerobí sama. Vo Valpolicelle ju spájajú s ďalšími miestnymi odrodami. Corvinone sa dlho považoval len za jej väčšiu podobu, v roku 1993 však genetika ukázala, že je to samostatná odroda. Má väčšie bobule, dozrieva neskôr a dodáva vínu pevnejšiu trieslovinu. Rondinella je priamym potomkom Corviny a je vo vinici spoľahlivejšia, lepšie znáša chlad aj sucho. Molinara dodáva kyselinu a ľahkosť a Oseleta, ktorú niektorí vinári zachránili pred zabudnutím, zas štruktúru. V Amarone musí Corvina tvoriť 45 až 95 % kupáže.

Vo vinici

Corvina má malé bobule s hrubou šupkou, prekvapivo málo trieslovín a farby a vysokú kyselinu. Dozrieva neskoro a rada rodí viac, než je zdravé pre kvalitu. Má aj zvláštnosť: prvé očká na letorastoch neplodia. Preto sa tradične pestuje na pergolách, kde môže mať dlhé ramená s mnohými očkami. Hrubá šupka ju zas robí ideálnou na sušenie, odolá hnilobe aj po mesiacoch na rošte.

Mesiace na roštoch

Sušeniu hrozna sa po taliansky hovorí appassimento. Vybrané strapce sa zbierajú začiatkom októbra a ukladajú sa na bambusové rošty, do debničiek alebo zavesia pod strop vo vzdušných miestnostiach, ktorým sa hovorí fruttaio. Ideálne sú na poschodí, s oknami zo severu na juh, aby nimi prúdil vietor. Podľa pravidiel sa hrozno musí sušiť najmenej do 1. decembra, lepšie vinárstva lisujú až v januári alebo februári, po 100 až 120 dňoch. Hrozno stratí 30 až 50 % hmotnosti, cukor, farba aj chuť sa zahustia a šupka odovzdá vínu viac trieslovín. Corvina pritom schne pomalšie ako iné odrody, niekedy až dvakrát.

Počas sušenia na hrozno niekedy sadne aj ušľachtilá pleseň. Vinári to sledujú pozorne. Trochu jej dodá vínu glycerol a zamatovú, takmer sladkú textúru, priveľa by však priniesla nežiaduce tóny.

Veľký horký

Zo sušeného hrozna sa tradične robilo sladké Recioto. Kvasenie sa zastavilo samo, keď kvasinky nezvládli toľko cukru a alkoholu. Legenda hovorí, že Amarone sa zrodilo, keď v pivnici zabudli sud Recioto a víno prekvasilo dosucha. Meno Amarone, veľký horký, aby sa odlíšilo od sladkého Recioto, vraj vymyslel v roku 1936 pivničný Adelino Lucchese. Ako samostatné víno sa začalo predávať až v roku 1953. Apeláciu DOC dostalo v roku 1990, najvyššiu DOCG v roku 2009.

Kvasenie Amarone trvá aj mesiac či dva, pri nízkej teplote. Víno potom zreje najmenej dva roky v sude, väčšina vinárov ho však predáva až päť rokov po zbere. Alkohol býva nad 15 %, a predsa dobré Amarone nepôsobí ťažko.

Ripasso: druhé kolo

Ripasso je šikovný nápad, ako využiť, čo po Amarone zostane. Mladá Valpolicella sa na jar po zbere preleje na šupky z vylisovaného Amarone a ešte raz s nimi kvasí. Získa farbu, trieslovinu, alkohol a vôňu sušeného ovocia. Ripasso sa preto často nazýva malým Amarone, hoci je to samostatný a veľmi obľúbený štýl.

Aká je Corvina v pohári

Mladá Valpolicella alebo Bardolino sú ľahké a svieže: višne, čerešne, slivky a na konci jemná horkosť mandle. V Amarone sa to všetko zahustí: sušené čerešne, figy, slivky, čokoláda, korenie a dlhý, takmer nekonečný záver. Napriek vysokému alkoholu je dobré Amarone svieže vďaka kyseline, ktorú si Corvina nesie zo svahu.

Amarone a Ripasso od Cottiniovcov

Agricola Cottini má vinice na terasách nad Valgatarou a hrozno suší tradične, na bambusových roštoch vo vzdušnej miestnosti. Amarone Riserva 2015 je z 55 % Corviny, 25 % Corvinone, 15 % Rondinelly a 5 % Molinary. Ripasso 2017 kvasí sedem dní na šupkách po Amarone. Celý príbeh rodiny nájdete v samostatnom článku.

Ako by som ju podával

Ripasso pri 17 – 19 °C, otvorené dve hodiny vopred, k hubovému rizotu, pečenému mäsu, polente alebo cestovine s ragú. Amarone pri 20 – 22 °C, v karafe, k dusenému hovädziemu na víne, zverine, rizotu s Amarone alebo zrelému Monte Veronese a parmezánu. A pokojne aj samo po večeri, pomaly a v dobrej spoločnosti.

>