Ornellaia – El Dorado, ktoré našiel kalifornský vinár

Taliansko · Toskánsko · Bolgheri

Ornellaia – El Dorado, ktoré našiel kalifornský vinár

Píše Marián Němec

Lodovico Antinori chcel robiť víno v Kalifornii. Najznámejší kalifornský vinár svojej doby mu poradil, aby zostal doma. Z tej rady vznikla Ornellaia – a ja som pre Winebuyer vybral jej ročník 2011, v klasickej aj umeleckej edícii.

Lodovico Antinori, mladší brat Piera Antinoriho, vyrastal vo Florencii v rodine, ktorá robí víno od 14. storočia. Ako mladík navštívil Kaliforniu a učaroval mu jej otvorený priestor aj priekopnícky duch. Plánoval, že si vinice založí na kalifornskom pobreží.

Vo vinohradoch Ornellaie pri západe slnka
Vo vinohradoch Ornellaie pri západe slnka

V roku 1981 presvedčil André Tchelistcheffa, rodom Rusa a legendu vinárstva v Napa Valley, aby sa prišiel pozrieť do Maremmy. Na pozemky, ktoré Lodovico zdedil po matke v Bolgheri. Tchelistcheffov verdikt bol stručný: „Zabudni na Kaliforniu, toto je El Dorado.“ Kto by nepočúvol Kaliforňana, keď mu radí, aby do Kalifornie nešiel.

Sused v rodine

Bolgheri v tom čase nebolo známym vinohradníckym regiónom. Bolo to pobrežie s pasienkami, koňmi a jediným slávnym vínom – Sassicaiou, ktorú robil Lodovicov strýko Mario Incisa della Rocchetta. „Ak tu bola nejaká rivalita, tak skôr so Sassicaiou,“ priznal Lodovico.

Niccolò Antinori so synmi Lodovicom a Pierom
Niccolò Antinori so synmi Lodovicom a Pierom

Prvý ročník Ornellaie vznikol v roku 1985. Sangiovese, toskánsku klasiku, Lodovico čoskoro vyradil. Bolgheri podľa neho patrilo bordeauxským odrodám. Veľký bordeauxský enológ Émile Peynaud to vtedy glosoval vetou, ktorú mám rád: tradícia je len experiment, ktorý sa vydaril.

Archív fliaš Ornellaia
Archív fliaš Ornellaia

Ročník 1988 podľa Lodovica potvrdil, že bordeauxské odrody na pôde Bolgheri môžu dať veľké víno. O desať rokov neskôr už mala Ornellaia svetové meno a Bolgheri vlastnú apeláciu. Lodovico vinárstvo v roku 2002 predal a dnes ho vlastní rodina Frescobaldi.

Ročník 2011: horúco, ale s mierou

Rok 2011 začal daždivou zimou a teplou jarou, ktorá posunula vinohrad o desať dní dopredu. Jún a júl boli chladnejšie a vegetáciu spomalili. Potom prišli horúčavy konca augusta a zber sa začal už v poslednom augustovom týždni. Cabernet Sauvignon zbierali až na konci septembra.

Zber hrozna vo viniciach Ornellaie
Zber hrozna vo viniciach Ornellaie

Úrody boli nízke, okolo 29 hektolitrov z hektára namiesto bežných 35 až 40. Víno je kupážou 51 % Cabernetu Sauvignon, 32 % Merlotu, 11 % Cabernetu Franc a 6 % Petit Verdot. Vinári ho porovnávali s veľkým ročníkom 2001, len vraj ešte kultivovanejším.

Kritici sa pri uvedení zhodli, že víno má výborné ovocie, ale triesloviny potrebujú čas. Ten čas už prišiel. Vo vôni sú čierne ríbezle, slivky, kakao, tabak a cédrové drevo.

Pri teplom ročníku je otázka vždy rovnaká: udržalo víno rovnováhu, alebo ho prevalcovala zrelosť a alkohol? Ornellaia 2011 na ňu odpovedá presvedčivo. Ovocie je tmavšie a štedrejšie než v chladnejšom, napätejšom ročníku 2010, ktorý sa viac opiera o kyselinu. Oproti 2001 má mäkšie, zaoblenejšie triesloviny. Alkohol 14,5 % je cítiť skôr ako hrejivosť v strede úst než ako pálenie na konci – a práve tu rozhoduje teplota servisu. Kyselina nie je výrazná, no stačí na to, aby víno nepôsobilo ťažko a pozvalo k ďalšiemu dúšku.

Je to Ornellaia slnečnej, štedrej tváre. Nie najprísnejšia, akú poznajú zberatelia, ale možno najpríjemnejšia na pitie.

Nekonečno na etikete

Od ročníka 2006 vyberá vinár každý rok jedno slovo, ktoré vystihuje charakter ročníka, a súčasný umelec k nemu navrhne etiketu pre časť fľaší. Ročník 2011 dostal slovo L'Infinito – nekonečno.

Etiketu vytvoril kanadský umelec Rodney Graham. Inšpiroval ho starý strom na časti viníc Bellaria, ktorý odfotografoval hore nohami. Graham bol známy práve obrátenými fotografiami stromov. Veľké formáty tejto edície sa v roku 2014 dražili v Sotheby's v Toronte v prospech Art Gallery of Ontario.

Vo fľaši je presne to isté víno ako v klasickej Ornellaii 2011. Rozdiel je len v tom, že umeleckú fľašu je ťažšie otvoriť. Nie kvôli korku, ale kvôli svedomiu.

Ako by som ho podával

Ornellaiu 2011 by som otvoril aspoň dve hodiny vopred a prelial do karafy. Podával by som ju pri 17 – 18 °C, nie teplejšie, aby alkohol neprevažoval nad ovocím.

Maremma je krajina diviakov, takže by som sa držal miestnej tradície: pappardelle s diviačím ragú alebo pomaly duseného diviaka na červenom víne. Ak sa diviak nechytí, postačí jahňacie karé s rozmarínom alebo poriadny kus hovädzieho z grilu.

>