Château Bel-Air Marquis d'Aligre – Margaux, aké sa už nerobí
Château Bel-Air Marquis d'Aligre – Margaux, aké sa už nerobí
Píše Marián Němec
Jean-Pierre Boyer urobil vo svojom château okolo sedemdesiat ročníkov. Väčšinu zo svojich zhruba trinástich hektárov prenajíma susedovi – Château Margaux. Na zvyšku má aj vinič na vlastných koreňoch a víno, ktoré nikdy nevidelo nový sud.
V Bordeaux, kde sa o nových ročníkoch hovorí a píše už počas zrenia v sude, existuje château, ktoré akoby tieto pravidlá nikdy nepočulo. Bel-Air Marquis d'Aligre v obci Soussans má trinásť hektárov. Majiteľ Jean-Pierre Boyer sám obrába len menšiu časť a zvyšok prenajíma susedovi, ktorým je Château Margaux. Za tie roky si s Château Margaux parcely aj vymieňal.
Britský kritik Neal Martin o ňom píše ako o starom roľníkovi, ktorý si orie svoju vlastnú brázdu, obrazne aj doslova.
Vinič na vlastných koreňoch
Vinice majú v priemere okolo päťdesiat rokov. Nie sú v úplne rovných riadkoch a časť kríkov rastie na vlastných koreňoch, bez amerických podpníkov. Boyer ich rozmnožuje starým spôsobom, hrúžením: výhonok starého kríka zahrnie do zeme, kým nezakorení a nevyrastie z neho nový krík.
V pivnici sa neponáhľa. Víno kvasí prirodzene a so šupkami zostáva až do jari. Potom zreje dva až tri roky, prevažne vo veľkých betónových nádržiach. Nový dub nepoužíva. Fľašuje sa bez filtrácie. V kupáži je Merlot, Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc, ale aj Petit Verdot, Malbec a Carménère, staré odrody Médocu, na ktoré iní dávno zabudli.
Markíz a zabudnutá kategória
Rodina d'Aligre zbohatla v 18. storočí a dala Francúzsku dvoch kancelárov. Statok pôvodne niesol meno Château de Bel-Air, vznešenejší názov dostal neskôr. Podľa sprievodcu Féret z roku 1898 sa jeho víno predávalo za ceny blízke tretím a štvrtým klasifikovaným châteaux.
V tridsiatych rokoch patril medzi šesť Crus Bourgeois Exceptionnels, najvyššiu kategóriu pod oficiálnou klasifikáciou. Systém Crus Bourgeois sa odvtedy niekoľkokrát rozpadol a znovu poskladal. Boyerovi na pečiatkach zrejme nikdy nezáležalo.
Ročník 2000
Neal Martin opisuje vína Bel-Air ako „vyjadrenie terroir v jeho najnefalšovanejšej a nezamaskovanej podobe“. Upozorňuje však, že ľuďom zvyknutým na Bordeaux z nového dreva môžu pripadnúť surové.
Ročník 2000 má na okraji mahagónový odtieň, vo vôni sušené byliny a v ústach zrnité triesloviny a typickú kyselinu tohto château. Je to Bordeaux, aké pili naši starí otcovia: ľahké farbou, veľké obsahom.
Prečo sa takéto Bordeaux už takmer nerobí? Od osemdesiatych rokov trh odmeňoval vína, ktoré zaujmú pri ochutnávke zo suda: tmavé, extrahované, zaoblené novým dubom, pripravené na vysoké bodové hodnotenia. Zber sa posunul neskôr, extrakcia zosilnela a mnohé château sa prispôsobili, hoci zďaleka nie všetky. Boyer nie. Jeho víno má svetlejšiu farbu, vyššiu kyselinu a triesloviny, ktoré nepotrebujú drevo, aby boli zaujímavé. Pri ročníku 2000, ktorý bol v Bordeaux teplý a slávny, je ten kontrast najviditeľnejší. Kde mnohé vína toho roka pôsobia dodnes mohutne, Bel-Air je štíhle, pikantné a pitné.
Ako by som ho podával
Pri víne tohto veku rozhoduje stav konkrétnej fľaše. Postavil by som ju deň vopred, aby usadenina klesla, a najprv ochutnal. Ak je víno živé a pevné, prelejte ho do karafy. Ak je krehké, stačí opatrne nalievať priamo z fľaše. Podával by som ho pri 16 – 17 °C, chladnejšie než bežné Bordeaux, lebo kyselina je jeho chrbtica.
K jedlu jednoduchá kuchyňa juhozápadu Francúzska: jahňacie pečené s cesnakom, kura z pece s hubami alebo tatarák. A kus Comté na koniec.
Víno z článku: Château Bel-Air Marquis d'Aligre 2000 · Objaviť vína Château Bel-Air Marquis d'Aligre na Winebuyer.sk →
