Cabernet Franc – otec, na ktorého sa zabudlo
Cabernet Franc – otec, na ktorého sa zabudlo
Píše Marián Němec
Keď ľudia hovoria o Bordeaux, spomínajú Cabernet Sauvignon a Merlot. Málokto vie, že obe tieto slávne odrody majú spoločného rodiča. Je ním Cabernet Franc, odroda, ktorá stojí v pozadí, kým jej deti žnú slávu.
V roku 1997 výskumníci z Kalifornskej univerzity v Davise pomocou DNA zistili, že Cabernet Sauvignon vznikol samovoľným krížením dvoch odrôd: Cabernet Franc a bieleho Sauvignon Blanc. Neskôr sa ukázalo, že Cabernet Franc je aj jedným z rodičov Merlotu a odrody Carmenère. Celá rodina veľkých bordeauxských odrôd teda vedie k nemu. Pritom ešte v 18. storočí ho v Saint-Émilion, Pomerole a Fronsacu poznali pod menom Bouchet a v baskickom Irouléguy ho dodnes volajú Achéria.
Opátov hrozno
Na Loire sa Cabernet Franc volá Breton. Podľa tradície sa sem dostal v 17. storočí, keď kardinál Richelieu poslal sadenice do opátstva v Bourgueil a opát menom Breton sa o ne staral. Či je príbeh celý pravdivý, sa už nedá overiť, meno však zostalo. Na Loire našla odroda druhý domov. Je tu chladnejšie ako v Bordeaux a Cabernet Sauvignon by tu nedozrel. Cabernet Franc dozrieva o týždeň či dva skôr, a preto tu môže stáť sám.
Chinon, Bourgueil, Saint-Nicolas-de-Bourgueil a Saumur-Champigny sú mená, ktoré stoja za zapamätanie. Na tufe, mäkkom bielom vápenci, z ktorého sú postavené aj zámky na Loire, dáva Cabernet Franc ľahšie, voňavé, svieže červené vína. Na štrku pri rieke sú jemné a pitné, na vápencových svahoch vážnejšie a vydržia roky.
Pravý breh Bordeaux
V Bordeaux hrá Cabernet Franc dve úlohy. V Médocu, na ľavom brehu, ho je v kupáži zvyčajne málo, ako korenia. Na pravom brehu, v Saint-Émilion a Pomerole, je vážnym partnerom Merlotu. Najslávnejším príkladom je Château Cheval Blanc, kde tvorí približne polovicu kupáže. Na vápenci a íle pravého brehu dodá Merlotu vôňu, štruktúru a sviežosť, ktoré by mu inak chýbali.
Koncom 20. storočia rástla takmer polovica francúzskych viníc Cabernet Franc práve v Bordeaux. Dnes ho pestujú aj v Taliansku, najmä vo Friuli a v Bolgheri, kde oceňujú rovnováhu a eleganciu, ktorú dodáva kupáži. Ďalej v Maďarsku, Argentíne, Kalifornii či Kanade, kde z neho robia aj ľadové víno.
Malina, fialka a zelená paprika
Cabernet Franc je ľahší ako Cabernet Sauvignon, s jemnejšími trieslovinami a výraznou vôňou. Maliny, čierne ríbezle, fialky, tabak, grafit a korenie. Keď hrozno nedozreje úplne, objaví sa tón zelenej papriky alebo listov paradajky. Kedysi sa to považovalo za chybu, dnes ho mnohí vinári na Loire držia v malej miere zámerne, ako podpis odrody. S vekom pribúda vôňa lesa, húb a cédra.
Tri vína s Cabernet Franc
Château Le Tertre Rôteboeuf 1995 zo Saint-Émilion od Françoisa Mitjavila má v kupáži 15 % Cabernet Franc. Merlot dodá zamatové slivky a čokoládu, Cabernet Franc korenie a dĺžku. Vyrobili ho 12 000 fliaš.
Château Bel-Air Marquis d'Aligre 2000 z Margaux od Jean-Pierra Boyera má 20 % Cabernet Franc. Ľahšie farbou, s vôňou sušených bylín, lesných hríbov a cédra. Bordeaux v starom štýle.
Ornellaia 2011 z Bolgheri má 11 % Cabernet Franc, ktorý veľkému toskánskemu vínu dodáva vôňu a eleganciu.
Ako by som ho podával
Mladý Cabernet Franc z Loiry jemne podchladený, pri 14 – 15 °C, k bravčovému, paštétam a kozím syrom. Zrelé Bordeaux pri 16 – 18 °C, opatrne dekantované, k jahňacine, kačici a jedlám s hubami.
Víno z článku: Château Le Tertre Rôteboeuf 1995 · Château Bel-Air Marquis d'Aligre 2000 · Ornellaia 2011
Súvisiace články: Le Tertre Rôteboeuf · Bel-Air Marquis d'Aligre
