Tempranillo – skorá odroda, ktorá sa naučila čakať

Odroda · Španielsko · Rioja a Ribera del Duero

Tempranillo – skorá odroda, ktorá sa naučila čakať

Píše Marián Němec

Meno dostalo podľa toho, že dozrieva skoro. Preslávilo sa však vínami, ktoré roky čakajú v sudoch. Tempranillo je základom Rioje aj Ribera del Duero, v Portugalsku je súčasťou portského a v každom kraji Španielska má iné meno. Jeho veľkú kariéru odštartovala choroba, ktorá zničila vinice v Bordeaux.

V kláštore San Millán de la Cogolla v Rioji žil v 13. storočí mních Gonzalo de Berceo, prvý básnik, ktorý písal po španielsky a nie po latinsky. V jednej zo svojich básní prosí o odmenu za svoju prácu, o „pohár dobrého vína“. V tom istom kláštore vznikli aj najstaršie známe zápisky v španielčine, takže sa dá povedať, že španielska literatúra sa začala pri víne z Rioje. Víno sa tu robilo už za Rimanov a v kláštoroch počas celého stredoveku. Odroda, ktorá z neho urobila víno svetovej povesti, je Tempranillo.

Skorá odroda

Temprano znamená po španielsky skoro. Tempranillo dozrieva o niekoľko týždňov skôr ako väčšina španielskych červených odrôd, napríklad Garnacha. Preto sa mu tak darí na severe krajiny a vo vysokých polohách, kde prichádza jeseň skoro a noci sú chladné. Genetici zistili, že jeho rodičmi sú dve takmer zabudnuté odrody, biele Albillo Mayor z Ribera del Duero a červené Benedicto z Aragónska, a že sa pravdepodobne zrodilo niekde v údolí rieky Ebro, ktoré tieto kraje spája.

Odtiaľ sa rozšírilo po celom Pyrenejskom polostrove a v každom kraji dostalo nové meno. V Ribera del Duero je to Tinto Fino alebo Tinta del País, v Tore Tinta de Toro, v La Manche Cencibel, v Katalánsku Ull de Llebre, zajačie oko. V Portugalsku sa volá Tinta Roriz v Douro a Aragonez v Alenteji. Dnes je Tempranillo najrozšírenejšou červenou odrodou Španielska a jednou z najrozšírenejších odrôd sveta.

Odroda, ktorá má rada spoločnosť

Tempranillo nemá tak výraznú vôňu ako Pinot Noir ani takú kyselinu ako Nebbiolo. Jeho silou je textúra: hodvábne triesloviny, stredné telo, čerešňové ovocie a schopnosť znášať sa s dubom. V Rioji sa preto odjakživa mieša s inými odrodami. Garnacha dodá alkohol, telo a ovocie, Graciano vôňu a kyselinu, Mazuelo, inde nazývané Carignan, farbu a štruktúru. V horúcich rokoch Tempranillu chýba kyselina, a vtedy ju dodá práve Graciano.

Kňaz, ktorý predbehol dobu

Ešte v 18. storočí sa víno z Rioje pilo najmä doma a v okolí. Robilo sa v kamenných kadiach, rýchlo, a do leta sa kazilo. V roku 1787 vinohradníci založili Kráľovskú ekonomickú spoločnosť pestovateľov Rioje, aby víno zlepšili a dostali ho ďalej do sveta. Kňaz Manuel Quintano, ktorý cestoval do Bordeaux, skúsil vyrábať víno francúzskym spôsobom, s dôkladnejším výberom hrozna a zrením v sudoch. Víno sa podarilo a vydržalo aj plavbu do Ameriky. Ostatní vinári však odmietli predávať drahšie víno za rovnakú cenu ako lacné a pokus zanikol.

Dvaja markízovia a jedna choroba

O šesťdesiat rokov neskôr sa k myšlienke vrátili dvaja šľachtici. Luciano de Murrieta, ktorý žil v Londýne a poznal bordeauxské vína, začal v 50. rokoch 19. storočia v Logroñe robiť víno zreté v dubových sudoch. Guillermo Hurtado de Amézaga, markíz z Riscalu, si na svoje panstvo v Elciegu pozval odborníka z Médocu a postavil pivnicu podľa bordeauxského vzoru. Rioja začala vyrábať víno, ktoré vydržalo roky a mohlo cestovať.

Skutočný rozmach však priniesla choroba. V 70. rokoch 19. storočia zničila fyloxéra vinice v Bordeaux a francúzski obchodníci zúfalo hľadali víno, ktoré by ho nahradilo. Našli ho za Pyrenejami, v Rioji. Prichádzali s peniazmi aj so znalosťami a víno odchádzalo vlakmi na sever. V meste Haro okolo železničnej stanice vyrástla celá štvrť vinárstiev, Barrio de la Estación. López de Heredia v roku 1877, CVNE v roku 1879, La Rioja Alta v roku 1890. Dodnes patria k najslávnejším vinárstvam Španielska a niektoré z nich robia víno takmer rovnako ako pred sto rokmi.

Na prelome storočí dorazila fyloxéra aj do Rioje. Francúzi sa medzitým vrátili domov, kde už vinice obnovili, a Rioja zostala sama. Trvalo desaťročia, kým sa spamätala.

Prvá apelácia Španielska

V roku 1925 sa Rioja stala prvým vínom v Španielsku s chráneným označením pôvodu a v roku 1991 prvou s najvyššou kategóriou, Calificada. Rioja si vybudovala systém, ktorý nemá obdobu: o kategórii vína nerozhoduje vinica, ale čas. Crianza zreje najmenej rok v sude. Reserva spolu tri roky, z toho aspoň jeden v dreve. Gran Reserva päť rokov, z toho aspoň dva v sude. Vinárstva navyše tradične nechávali víno zrieť ešte dlhšie a predávali ho až vtedy, keď bolo pripravené na pitie. V niektorých starých pivniciach v Haro sa dodnes predávajú Gran Reservas staré dvadsať a viac rokov.

Rioja tradične používala americký dub. Bol lacnejší a dostupnejší, a dodal vínu typické tóny vanilky, kokosu a kôpru. Klasická Gran Reserva tak po rokoch v sude pôsobí jemne, so svetlou tehlovou farbou a vôňou sušeného ovocia, tabaku, kože a vanilky.

Od sudov späť k vinici

Na konci 20. storočia prišla nová generácia vinárov. Začala používať francúzsky dub, robiť tmavšie a koncentrovanejšie vína a viac sa pýtať, kde hrozno rástlo. Rioja sa delí na tri časti: Rioja Alta na západe, chladnejšia a vyššie položená, Rioja Alavesa na severe, ktorá patrí do Baskicka a leží na terasách pod vápencovým hrebeňom Sierra Cantabria, a teplejšia Rioja Oriental na východe. Každá dáva iné víno. Od roku 2017 môže Rioja na etikete uviesť obec alebo jednotlivú vinicu, Viñedo Singular, podobne ako Burgundsko. Rioja tak už nie je len kupáž z celého kraja, ale môže rozprávať aj o jednom kúsku zeme.

Ribera del Duero a Toro

Kým Rioja zbohatla na fyloxére, na náhornej plošine pri rieke Duero sa víno vyrábalo v tichosti. Výnimkou bola Vega Sicilia, kde Eloy Lecanda v roku 1864 vysadil bordeauxské odrody k miestnemu Tinto Fino. Jej víno Único sa stalo najslávnejším španielskym vínom, hoci kraj okolo neho zostával neznámy. Zmenilo sa to až v 80. rokoch, keď víno Alejandra Fernándeza z Pesquery nadchlo amerických kritikov. Ribera del Duero dostala apeláciu v roku 1982 a dnes je s Riojou najznámejším červeným vínom Španielska. Je tu vyššie a chladnejšie, s veľkými rozdielmi medzi dňom a nocou, a víno je tmavšie a pevnejšie ako v Rioji. V Tore, kúsok ďalej po prúde, dáva Tinta de Toro mohutné, horúce vína.

Tinta Roriz v portskom

V portugalskom Douro je Tinta Roriz jednou z piatich odrôd, ktoré výskumníci v 70. rokoch vybrali ako najlepšie pre portské. Dodáva vínu telo, ovocie a triesloviny. Nájdete ju aj v portskom Barros Colheita 1978, spolu s Tourigou Nacional, Tourigou Francou a Tintou Barrocou. Po štyroch desaťročiach v sude z nej zostali karamel, orechy a sušené ovocie.

Čerešne, tabak a koža

Mladé Tempranillo vonia po čerešniach, slivkách, černiciach a fialkách, s jemným korením. Zo suda pribudne vanilka, kakao, kokos a cédrové drievko. S vekom sa objaví tabak, koža, sušené figy, hríby a les. V ústach je stredne plné až plné, s mäkkými trieslovinami a jemne korenistým záverom.

Dve Rioje v ponuke

Señorío de Lanciego La Lonja 2016 pochádza z jedinej parcely v Rioja Alavesa, z terasy pod Sierra Cantabria, ktorá chráni vinice pred studeným vetrom z Biskajského zálivu. Súrodenci Blanco z Lanciega sa vydali opačnou cestou ako tradičná Rioja: jedna parcela, jedna obec a len 2 800 číslovaných fliaš. Fialky v kytici z čierneho ovocia, černice, čierne čerešne a slivky, štipka korenia, kamienok minerality a hodváb na jazyku. Žiadna vanilková omáčka z dlhého suda, hlavné slovo má vinica. Na konci jemná koža a tabak.

Bodegas Horola Rioja Tempranillo 2015 pochádza zo starých viníc na kopcoch v údolí Najerilla. Keď sa v 80. rokoch všade naokolo vysádzalo na množstvo, rodina si svoje staré vinice nechala. Je to Rioja v klasickom štýle: holandské kakao s višňami a malinami, vanilkový krém, granátové jablko s klinčekmi, pelendrek, aníz, céder a tabak, a na konci pomaranče z Valencie. Príbehy oboch vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.

Ako by som ho podával

Rioju pri 16 – 18 °C, staršie ročníky opatrne dekantované kvôli usadenine. K pečenej jahňacine, ktorá je v Rioji pečená nad žeravým drevom z révy, chuletillas al sarmiento, k chorizu, ibérskej šunke, zverine, pečenému prasiatku a zrelému manchegu. Mladšie a ovocnejšie Tempranillo aj k tapas a grilovanej zelenine.

>