Sangiovese – Jupiterova krv z toskánskych kopcov

Odroda · Taliansko · Toskánsko

Sangiovese – Jupiterova krv z toskánskych kopcov

Píše Marián Němec

V Taliansku nie je viac vysadená žiadna iná odroda. Sangiovese je v lacnom Chianti v slamenej fľaši aj v Brunellu, ktoré zreje dve desaťročia. Je to odroda, ktorú stáročia chránili zákony, ktorú zákony takmer zničili, a ktorej najlepšie víno vzniklo, až keď vinári tie zákony porušili.

Medzi Florenciou a Sienou sa podľa legendy kedysi viedol spor o hranicu. Obe republiky sa dohodli, že z každého mesta vyrazí za úsvitu jazdec, keď zaspieva kohút, a kde sa stretnú, tam bude hranica. Sienčania vybrali bieleho kohúta a dobre ho kŕmili. Florenťania čierneho a nechali ho hladovať. Hladný čierny kohút zaspieval dávno pred úsvitom, florentský jazdec vyrazil skôr a stretol sienskeho len pár kilometrov od Sieny. Takmer celé Chianti tak pripadlo Florencii. Čierny kohút, gallo nero, je dodnes symbolom Chianti Classico a víno pod ním je zo Sangiovese, najrozšírenejšej odrody Talianska.

Jupiterova krv?

Meno Sangiovese sa často vykladá ako sanguis Jovis, Jupiterova krv, a niekedy sa rozpráva, že ho pestovali už Etruskovia. Sú to pekné príbehy, no jazykovedci ani historici ich nevedia potvrdiť. Prvý písomný záznam pochádza z roku 1590. Florentský agronóm Giovanvettore Soderini vtedy opísal odrodu Sangiogheto, ktorá dáva veľmi dobré víno, ak sa správne obrába. Genetici neskôr zistili, že jej rodičmi sú toskánske Ciliegiolo a málo známa Calabrese di Montenuovo z Kalábrie. Sangiovese je teda dieťaťom severu aj juhu Talianska, čo k odrode, ktorá dnes rastie od Romagne po Kampániu, sedí.

Odroda, ktorá počúva miesto

Sangiovese je citlivé a premenlivé. Ľahko mutuje, a preto má v Toskánsku desiatky klonov a miestnych mien. V Montalcine sa volá Brunello, v Montepulciane Prugnolo Gentile, pri Scansane Morellino, na Korzike Nielluccio. Dozrieva neskoro a rovnomerne len na dobrých miestach. V teplom roku a na chudobnej pôde dáva sýte, hlboké víno, vo vysokej úrode a v chlade riedke, kyslé a trpké. Najlepšie sa mu darí v Chianti na galestro, rozpadajúcej sa bridlicovitej hline, ktorá sa drobí v ruke, a na alberese, tvrdom sivom vápenci. Vinice ležia vo výške 300 až 600 metrov, kde sú teplé dni a chladné noci.

Jedna z prvých vinárskych hraníc na svete

V roku 1716 vydal toskánsky veľkovojvoda Cosimo III. Medicejský nariadenie, ktorým presne vymedzil štyri oblasti: Chianti, Pomino, Carmignano a Valdarno di Sopra. Kto by predával víno odinakiaľ pod ich menom, mal byť potrestaný. Je to jedna z prvých právnych ochrán pôvodu vína na svete, o vyše dvesto rokov staršia ako francúzsky systém apelácií.

Barónov recept

V 19. storočí sa na hrade Brolio v srdci Chianti venoval vínu barón Bettino Ricasoli, ktorý bol neskôr druhým premiérom zjednoteného Talianska. Celé roky skúšal, ako má dobré Chianti vyzerať, a v roku 1872 napísal list, ktorý sa stal receptom: základ má tvoriť Sangiovese, pre vôňu a sladkosť ho doplní Canaiolo, a ak sa má víno piť mladé, trochu bielej Malvasie. Ricasoli sám upozorňoval, že biele hrozno je len pre víno na každodenné pitie. Z odporúčania sa však postupne stal zákon.

Slamená fľaša

V 20. storočí sa Chianti rozšírilo po celom svete v bruchatej fľaši obalenej slamou, fiasco. Bola romantická, praktická a lacná, a stala sa symbolom talianskych reštaurácií od New Yorku po Sydney. Kvalita však klesala. Keď Chianti v roku 1967 dostalo označenie DOC, pravidlá vyžadovali biele hrozno v červenom víne, až 10 až 30 %, a dovoľovali vysoké úrody. Oblasť Chianti sa rozrástla ďaleko za historické hranice. Talianske slovo fiasco sa medzitým stalo synonymom neúspechu, hoci s vínom to súvisí len náhodou.

Vzbura stolových vín

Najlepší vinári sa nechceli podriadiť pravidlám, ktoré považovali za zlé. Ak chceli urobiť víno bez bieleho hrozna alebo z čistého Sangiovese, nesmeli ho nazvať Chianti. Museli ho predávať ako obyčajné stolové víno, vino da tavola, najnižšiu kategóriu, akú taliansky zákon poznal. Tak sa zrodili Super Tuscans, najdrahšie „stolové vína“ sveta.

Niektoré išli smerom k Bordeaux. Sassicaia z Bolgheri bola z Cabernet Sauvignon, Tignanello od rodiny Antinori, prvýkrát z ročníka 1971, o pár rokov neskôr spojilo Sangiovese s Cabernetom. Iní vinári sa rozhodli ukázať, že veľké víno dokáže urobiť aj samotné Sangiovese. Prvým bolo Le Pergole Torte z vinárstva Montevertine z ročníka 1977. Krátko nato, z ročníka 1981, prišiel Flaccianello della Pieve od rodiny Manetti z Fontodi. Až v 90. rokoch sa pravidlá zmenili. Chianti Classico dostalo v roku 1996 vlastnú kategóriu DOCG, môže byť z čistého Sangiovese a od roku 2006 je v ňom biele hrozno zakázané.

Montalcino, kde Siena bojovala naposledy

Montalcino je kopec s mestečkom a pevnosťou, asi štyridsať kilometrov južne od Sieny. Keď v roku 1555 padla Siena do rúk Florencie a Španielov, jej republikáni sa stiahli práve sem a ešte štyri roky tu udržiavali Sienskú republiku. Dnes je Montalcino známe pre víno, ktoré má s tou hrdosťou veľa spoločné.

V 19. storočí tu Clemente Santi a neskôr jeho vnuk Ferruccio Biondi-Santi vybrali klon Sangiovese s väčšími a tmavšími bobuľami, ktorému miestni hovorili Brunello. Robili z neho víno len z tejto odrody, dlho zreté vo veľkých sudoch, a nechávali ho zrieť desaťročia. Dlho to bola rarita. Ešte v 60. rokoch 20. storočia tu fľašovalo víno len pár rodín a zvyšok kopca bol chudobný, plný opustených statkov. V roku 1967 založili vinári konzorcium, pri ktorom bola aj Elina Lisini, neskôr prvá žena v jeho čele. V roku 1980 dostalo Brunello di Montalcino ako jedno z prvých vín Talianska najvyššiu kategóriu DOCG.

Brunello musí byť zo 100 % Sangiovese, zrieť najmenej dva roky v dreve a na trh ide až začiatkom piateho roku po zbere, Riserva o rok neskôr. Pravidlo čistej odrody sa bránilo aj v ťažkých časoch. V roku 2008 vypukol škandál, keď sa vyšetrovalo, či niektorí výrobcovia nepridávali iné odrody, a v kraji sa potom hlasovalo, či pravidlá uvoľniť. Vinári sa rozhodli zostať pri čistom Sangiovese.

Vznešené víno z Montepulciana

Na druhej strane údolia Val d'Orcia leží renesančné mestečko Montepulciano. Lekár a básnik Francesco Redi v roku 1685 napísal v básni Bacchus v Toskánsku, že Montepulciano je kráľom všetkých vín. Vino Nobile di Montepulciano, vznešené víno, je zo Sangiovese, ktorému sa tu hovorí Prugnolo Gentile, a je zvyčajne o niečo mäkšie ako Brunello. Pozor, nemá nič spoločné s odrodou Montepulciano, z ktorej sa robí lacné víno v Abruzze.

Čerešne, čaj a zem

Sangiovese spoznáte podľa kyslých čerešní, višní a sliviek, fialiek, sušených bylín a paradajkového listu, k tomu čierny čaj, tabak, zem a kožka. Farba je skôr stredná, granátová, kyselina vysoká a triesloviny pevné, s jemne horkým, zrnitým záverom. Preto Sangiovese tak dobre ladí s jedlom. Toskánska kuchyňa s olivovým olejom, rajčinami a mäsom z grilu ho potrebuje rovnako, ako ono potrebuje ju. Nie je to víno, ktoré by ohromilo prvým dúškom. Získava pri stole, a dobré Brunello či Flaccianello sa vyvíja dvadsať a viac rokov.

Tri tváre v ponuke

Lisini Brunello di Montalcino Ugolaia 2011 pochádza zo Sant'Angelo in Colle, z juhu Montalcina. Rodina Lisini odvodzuje svoj pôvod od rodu, ktorý sa tu usadil po vojnách na strane Mediciovcov, a keď všetci prechádzali na bariky, Lisiniovci zostali pri veľkých sudoch. Toskánske popoludnie na terase: čerešne a slivky, šálka čierneho čaju, tabak z dedovej fajky a zem po letnej búrke. Hodvábne, nie hlučné. Sila je tam, len ju nepotrebuje ukazovať.

Siro Pacenti Brunello di Montalcino Pelagrilli 2013 je moderná tvár Brunella. Giancarlo Pacenti sa vyučil v Bordeaux a do Montalcina priniesol nové francúzske bariky a stroj, ktorý triedi bobule jednu po druhej. Pelagrilli je zo severnej, chladnejšej strany kopca. Čerešne, fialky, korenie z dubového suda, koža, tabak a sušené bylinky. Brunello v talianskom obleku s francúzskym strihom.

Fontodi Flaccianello della Pieve 2013 rastie v Conca d'Oro pri Panzane, v zlatej mise južných svahov na galestre vo výške okolo 480 metrov. Rodina Manetti stáročia páli v Chianti terakotové dlaždice a z tej istej hliny dnes robí aj nádoby na víno. Lúka v Chianti v máji: fialky, divé kvety, lesné plody a čerešne, potom tabak, korenie a zem po daždi. Štíhle a napnuté, s kyselinou, ktorá ťahá ako struna. Sangiovese bez barlí. Príbehy všetkých troch vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.

Ako by som ho podával

Brunello a Flaccianello pri 16 – 18 °C vo veľkom pohári, dekantované hodinu až dve vopred. K bistecca alla fiorentina, hrubému hovädziemu steaku z grilu so soľou a olivovým olejom, k diviakovi na víne, pappardelle s ragú zo zajaca alebo diviaka, pečenej jahňacine s rozmarínom a zrelému pecorinu. A ak sa vám bude zdať, že víno je na prvý dúšok prísne, dajte si k nemu kúsok chleba s olivovým olejom. Sangiovese sa pri jedle otvorí ako málokto.

>