Sladké víno – ako vzniká

Dobré vedieť · Výroba

Sladké víno – ako vzniká

Píše Marián Němec

Sladké víno má zlú povesť, pretože ho mnohí poznajú len ako lacné polosladké z regálu. Pritom najväčšie sladké vína sveta, Tokaj, Sauternes, nemecké Trockenbeerenauslese či stará madeira, patria k najzložitejším a najdlhšie žijúcim vínam vôbec. Tu je, ako sa do vína dostane cukor.

Pri bežnom víne kvasinky premenia takmer všetok cukor z hrozna na alkohol. Aby víno zostalo sladké, treba buď mať v hrozne toľko cukru, že ho kvasinky nedokážu skvasiť celý, alebo kvasenie zastaviť skôr. Celé umenie sladkých vín je v tom, ako sa k tomu dostať. A ešte v jednej veci: veľké sladké víno nesmie byť ťažké a lepkavé. Potrebuje kyselinu, ktorá sladkosť vyváži.

Neskorý zber

Najjednoduchší spôsob je nechať hrozno dlhšie na viniči. Bobule naberajú cukor a postupne strácajú vodu. Nemecké Spätlese, Vendanges Tardives z Alsaska či neskoré zbery u nás vznikajú takto. Víno môže byť suché aj sladké, záleží na vinárovi. Riesling Spätlese od Weingut Frey má 8 % alkoholu a zvyškový cukor, ktorý vyvažuje svieža kyselina.

Ušľachtilá pleseň

Najslávnejšie sladké vína vznikajú vďaka plesni. Botrytis cinerea je bežná sivá pleseň, ktorá za vlhkého počasia hrozno zničí. Ak sa však rána striedajú s hmlou a popoludnia so slnkom, správa sa inak. Prerazí šupku, voda z bobule sa odparí a cukor, kyselina aj vôňa sa zahustia. Bobule sa scvrknú na hrozienka, ktoré vyzerajú odpudivo, no dávajú víno s tónmi medu, marhúľ, šafranu a pomarančovej kôry. Hovorí sa jej ušľachtilá pleseň.

Takto vzniká Tokaj, ktorý sa na hraniciach Maďarska a Slovenska robí z hrozien aszú, francúzske Sauternes, kde ranné hmly stúpajú z riek Garonne a Ciron, nemecké Beerenauslese a Trockenbeerenauslese a rakúske vína od Neziderského jazera, napríklad slávny Ruster Ausbruch. Hrozienka sa zbierajú ručne, bobuľa po bobuli, niekedy v niekoľkých prechodoch vinicou. Úroda je malá a víno drahé.

Ľadové víno

Pri ľadovom víne sa hrozno nechá na viniči až do zimy a zbiera sa zamrznuté, v noci, pri teplote mínus sedem stupňov alebo nižšej, ako predpisujú nemecké pravidlá. Lisuje sa zmrznuté. Voda zostane v lise ako ľad a vytečie len malé množstvo hustého, sladkého muštu. Ľadové víno je sviežejšie ako vína z ušľachtilej plesne, s čistou vôňou ovocia a vysokou kyselinou. Robí sa v Nemecku, Rakúsku, Kanade aj u nás. V Morgex pod Mont Blancom sa z Prié Blanc robí ľadové víno Chaudelune.

Slamové víno a sušené hrozno

Ďalšou cestou je hrozno po zbere sušiť. Kedysi sa ukladalo na slamu, odtiaľ meno slamové víno, dnes na drevené rošty alebo do debničiek vo vetraných podkroviach. Za pár mesiacov stratí väčšinu vody. V Trentine sa takto robí Vino Santo z Nosioly, ktorej hrozno visí na roštoch až do Veľkého týždňa. Vo Valpolicelle z hrozna Corvina sušeného na roštoch vzniká sladké Recioto, a ak víno dokvasí do sucha, Amarone. V Jure sa robí Vin de Paille, v Grécku Vinsanto zo Santorini.

Posilnené víno

Posledná cesta je kvasenie zastaviť alkoholom. Keď sa do kvasiaceho muštu pridá vínny destilát, kvasinky prestanú pracovať a vo víne zostane prírodný cukor. Tak vzniká portské a francúzske vin doux naturel, ako Banyuls alebo Muscat de Beaumes-de-Venise. Pri madeire záleží na štýle, kedy sa destilát pridá: pri sladkej Malmsey skoro, pri suchom Sercial až vtedy, keď kvasinky premenia takmer všetok cukor. Posilnené vína majú 15 až 20 % alkoholu a vďaka alkoholu a cukru patria k najdlhšie žijúcim vínam sveta. Barros Colheita 1978 zrelo štyri desaťročia v sude a D'Oliveiras Verdelho 1973 vyše štyridsať rokov, a otvorené vydržia týždne, madeira dokonca mesiace.

Prečo sladké víno nemusí byť ťažké

Kľúčom je kyselina. Riesling, Chenin Blanc, Furmint, Verdelho majú prirodzene vysokú kyselinu, a ich sladké vína pôsobia živo a ľahko. Víno, ktoré má 100 gramov cukru na liter a dostatok kyseliny, môže chutiť sviežejšie ako suché víno s nízkou kyselinou. Lacné sladké víno býva ťažké práve preto, že kyselina chýba.

Ako sladké víno piť

V menších pohároch a dobre vychladené, okolo 8 až 12 stupňov, portské a madeiru pri 12 až 16. K dezertom, ktoré nie sú sladšie ako víno, k modrým syrom, k paštéte z kačacej pečene, a čoraz častejšie aj k pikantnej ázijskej kuchyni. Alebo len tak, namiesto dezertu. Fľaša sladkého vína vydrží otvorená v chladničke dlhšie ako suché víno, takže si ju môžete vychutnávať postupne.

>