Zrenie vína – čo sa deje vo fľaši
Zrenie vína – čo sa deje vo fľaši
Píše Marián Němec
Staré víno nie je automaticky lepšie. Väčšina vína je urobená tak, aby sa pila mladá. Niektoré vína však potrebujú roky, aby ukázali, čo v nich je. Tu je, čo sa vo fľaši počas rokov deje a ako spoznať víno, ktoré má budúcnosť.
V ponuke máme dva ročníky toho istého vína, Yarden Cabernet Sauvignon 2021 a 2014. Mladší je ako atlét v plnej forme: čierne ríbezle, čerešne, horká čokoláda, pevné triesloviny, sila. Starší je ten istý atlét o sedem rokov neskôr. Už nebehá, rozpráva. Sušené čerešne, koža, tabak, céder a triesloviny, ktoré sa zjemnili. Ak chcete pochopiť, čo je zrenie, otvorte ich vedľa seba.
Tri vrstvy vône
Someliéri hovoria o troch skupinách vôní. Primárne pochádzajú z hrozna: ovocie, kvety, bylinky. Sekundárne vznikajú pri výrobe: tóny kvasníc, masla, chleba, a zo suda vanilka, toast či kokos. Terciárne prichádzajú až s časom: sušené ovocie, orechy, med, huby, les, koža, tabak, hľuzovka. Mladé víno je plné primárnych vôní. Zrelé víno ich postupne stráca a nahrádzajú ich terciárne. Najkrajšie obdobie je často niekde v strede, keď je ešte cítiť ovocie a už pribudla hĺbka.
Čo sa deje vo fľaši
V červenom víne sa triesloviny a farbivá postupne spájajú do väčších molekúl. Triesloviny sa tak zjemňujú a víno pôsobí hodvábnejšie. Časť z nich sa vyzráža a klesne na dno ako usadenina. Farba sa mení z fialovej cez rubínovú na granátovú a tehlovú, okraj vína v pohári zosvetlie. V bielom víne sa farba mení opačne, zo zelenkastožltej na zlatú a jantárovú. Kyselina zostáva, a práve ona drží víno pri živote.
Pomaly pôsobí aj kyslík, ktorý prenikne cez korok v nepatrnom množstve. A vo víne prebiehajú stovky pomalých chemických reakcií medzi kyselinami, alkoholom a aromatickými látkami. Vznikajú nové vône, ktoré v mladom víne neboli. Preto starý Riesling vonia po petroleji a mede, staré Barolo po hľuzovke a ružiach, staré šampanské po káve a orechoch.
Ktoré víno vydrží
Víno, ktoré má dozrieť, potrebuje niečo, čo ho ochráni. Kyselinu, ako Riesling, Chablis alebo Nebbiolo. Triesloviny, ako Cabernet Sauvignon, Nebbiolo, Syrah či Touriga Nacional. Cukor, ako sladké vína a portské. Alkohol, ako madeira a portské. A koncentráciu, teda hĺbku chuti, ktorá vzniká zo starých viníc a nízkej úrody. Víno, ktoré má len ovocie a nič z toho, je najlepšie mladé.
Veľké biele vína prekvapia mnohých. Burgundské Chardonnay, Riesling GG alebo Timorasso môžu zrieť desať až dvadsať rokov. A šampanské, ktoré mnohí pijú hneď po kúpe, dokáže s vekom získať úplne novú tvár. Salon 1997 je toho dôkazom.
Najdlhšie žijúce vína
Na vrchole sú posilnené vína. Portské Colheita a madeira zrejú v sude desaťročia, a keď sa fľašujú, sú pripravené na pitie a vydržia mimoriadne dlho, madeira takmer donekonečna. Barros Colheita 1978 strávil v sude štyri desaťročia, D'Oliveiras Verdelho 1973 vyše štyridsať rokov. Na madeire neplatí ani to, že otvorená fľaša musí ísť rýchlo. Vydrží mesiace.
Ako vedieť, kedy víno otvoriť
Presne to nevie nikto, ani vinár. Pomôže skúsenosť, recenzie a niekedy jednoducho zvedavosť. Ak máte viac fliaš toho istého vína, otvárajte ich postupne, jednu každých pár rokov, a sledujte, ako sa mení. Je to najlepšia škola, akú víno ponúka. A ak máte len jednu fľašu, radšej ju otvorte o rok skôr ako o päť rokov neskôr. Víno, ktoré je trochu mladé, vám stále urobí radosť. Víno, ktoré prešlo vrcholom, už nie.
Vína v rôznom veku: Yarden Cabernet Sauvignon 2021 · Yarden Cabernet Sauvignon 2014 · Barros Colheita 1978 · Salon 1997
Súvisiace články: Skladovanie vína · Cabernet Sauvignon · Touriga Nacional
