Prečo cítime to, čo cítime – veda o degustácii

Dobré vedieť · V pohári

Prečo cítime to, čo cítime – veda o degustácii

Píše Marián Němec

Keď someliér povie, že víno vonia po čiernom korení, liči alebo petroleji, nevymýšľa si. Vo víne sú tie isté látky ako v korení, liči a petroleji. Tu je trochu vedy o tom, ako cítime víno, a prečo dvaja ľudia pri tom istom pohári môžu cítiť niečo iné.

Väčšinu toho, čo nazývame chuťou vína, v skutočnosti cítime nosom. Jazyk rozozná len niekoľko základných chutí: sladké, kyslé, slané, horké a umami. Všetko ostatné, ovocie, kvety, korenie, drevo, je vôňa. Vnímame ju dvoma cestami. Keď k poháru privoniame, vôňa ide do nosa spredu. Keď víno máme v ústach a vydýchneme, vonné látky stúpajú do nosa zozadu, cez hrdlo. Tejto druhej ceste sa hovorí retronazálna a práve preto someliéri pri ochutnávaní víno v ústach prevzdušňujú a mľaskajú. Keď máte nádchu, víno vám nechutí, pretože druhá cesta je zablokovaná.

Látky, ktoré poznáme

Veda dnes pozná mnohé látky, ktoré stoja za typickými vôňami vína. GuildSomm ich má podrobne spísané. Pár príkladov:

Terpény dávajú kvetinové a citrusové vône aromatickým odrodám, Muškátu, Gewürztramineru, Viognieru a v menšej miere Rieslingu. Sú v šupke hrozna a kvasením sa takmer nezmenia. Preto Muškát ako jediné víno naozaj vonia po hrozne.

Pyrazíny dávajú vôňu zelenej papriky, trávy a listov. Sú v Sauvignon Blanc, Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc, najmä keď hrozno nedozreje úplne.

Tioly sú v zrelom hrozne bez vône, viazané na cukry a aminokyseliny. Kvasinky ich pri kvasení uvoľnia a vznikne vôňa marakuje, grapefruitu a egreša, typická pre Sauvignon Blanc z Nového Zélandu.

Rotundón je látka, ktorá vonia po čiernom korení. Je v korení aj v Syrah, Mourvèdre či Grüner Veltliner. Človek ju zachytí už v nepatrnom množstve, no značná časť ľudí ju vôbec necíti.

TDN je látka, ktorá dáva zrelému Rieslingu vôňu petroleja. Vo väčšine vín je jej menej, ako dokážeme zachytiť, a preto je tón petroleja silným znamením Rieslingu. Viac jej vzniká v slnečných rokoch a pri zrení.

Prečo každý cíti niečo iné

Ľudia nemajú rovnaký čuch. Každý z nás má trochu iné receptory, a niektoré vône jeden cíti silno a iný vôbec. Pri rotundóne je to pekne vidieť. Okrem toho vôňu vždy pomenúvame podľa vlastných spomienok. Kto vyrastal pri ríbezliach, spozná ich vo víne skôr, ako ten, kto ich nikdy nejedol. Preto neexistuje jediný správny opis vína. Existujú však presnejšie a menej presné opisy, a cvikom sa človek naučí opisovať to, čo cíti, tak, aby tomu rozumeli aj ostatní.

Slzy vína

Keď vínom zakrúžite, po stenách pohára stekajú tenké pramienky, slzy alebo nožičky. Mnohí si myslia, že prezrádzajú kvalitu alebo sladkosť. Nie je to tak. Ako upozorňuje GuildSomm, slzy súvisia s alkoholom a s cukrom, glycerolom či hustotou vína súvisia len okrajovo. A aj o alkohole hovoria len približne.

Čo klame jazyk

Naše zmysly sa dajú oklamať. Vysoký alkohol zvýrazní pocit sladkosti, aj keď víno je suché. Vôňa vanilky z nového suda pôsobí sladko, hoci v nej žiadny cukor nie je. Oxid uhličitý v šampanskom naopak sladkosť potláča, a preto môže mať Brut niekoľko gramov cukru a stále pôsobí suchý. A teplota mení všetko: studené víno zvýrazní horkosť a trpkosť, teplé alkohol a kyselinu.

Únava nosa

Nos sa unaví rýchlo. Ak k poháru voniate stále dookola, po chvíli už necítite nič. Pri degustácii preto stačí dva až trikrát privoňať, nadýchnuť sa obyčajného vzduchu, a vrátiť sa k vínu. A nestrkajte nos hneď hlboko do pohára. Alkohol sa zbiera v kalichu a môže prebiť jemnejšie vône. GuildSomm odporúča privoňať k vínu najprv bez krúženia a až potom ho prevzdušniť.

Na čom trénovať

Nič nenahradí porovnávanie. Postavte vedľa seba Riesling a Gewürztraminer a hľadajte rozdiely v kvetinovej vôni. Ochutnajte Sauvignon Blanc a hľadajte trávu a egreš. Pri Syrah skúste nájsť čierne korenie a zistite, či patríte k tým, čo ho cítia. Viac o tom, ako si tréning zorganizovať, píšem v článku o vôňach a chutiach vo víne.

>