Šumivé víno – ako sa do fľaše dostanú bublinky

Dobré vedieť · Výroba

Šumivé víno – ako sa do fľaše dostanú bublinky

Píše Marián Němec

Bublinky v kvalitnom šumivom víne nevznikajú pridaním oxidu uhličitého, ako v limonáde. Vznikajú kvasením – pri šampanskom priamo vo fľaši, ktorú si potom kúpite. Za každou fľašou šampanského sú mesiace a roky čakania, jedna anglická prednáška zo 17. storočia a jedna vdova, ktorá vymyslela, ako z fľaše dostať kvasnice.

Rozšírená legenda hovorí, že šampanské vymyslel mních Dom Pérignon, ktorý pri prvom dúšku zvolal: „Pite, bratia, pijem hviezdy!“ Je to pekný príbeh, ale nie je pravdivý. Dom Pérignon bol v opátstve Hautvillers pivničným a výrazne zlepšil vína Champagne, no bublinky sa snažil skôr odstrániť. V jeho dobe boli nežiaducou chybou: francúzske sklo bolo krehké a fľaše vybuchovali. Podľa jeho záznamov sa niekedy rozbila väčšina fliaš.

Angličania a cukor

Prví, kto vedeli šumivé víno vyrobiť zámerne, boli Angličania. Mali pevnejšie sklo z pecí vykurovaných uhlím a korkové zátky. V decembri 1662 predniesol Christopher Merret v Kráľovskej spoločnosti v Londýne prácu, v ktorej opísal, že bednári pridávajú do vína cukor a melasu, aby bolo „živé a šumivé“. Bol to prvý známy opis toho, čo dnes nazývame liqueur de tirage. Šampanské sa teda narodilo z francúzskeho vína a anglickej techniky.

Tradičná metóda krok za krokom

Najprv sa urobí obyčajné tiché víno, kyslé a s nízkym alkoholom. V Champagne sa z mnohých takých vín, odrôd, obcí a ročníkov skladá kupáž, assemblage. Krug Grande Cuvée ich má vyše sto.

Potom sa víno naleje do hrubých fliaš a pridá sa doň zmes cukru a kvasiniek, liqueur de tirage. Fľaša sa uzavrie kovovým uzáverom, podobným ako na pive, a uloží do pivnice. Kvasinky premenia cukor na alkohol a oxid uhličitý, ktorý nemá kam uniknúť a rozpustí sa vo víne. Tlak vo fľaši stúpne na päť až šesť atmosfér, dva až trikrát viac ako v pneumatike auta. V Champagne sa druhé kvasenie môže začať najskôr 1. januára roka po zbere.

Keď kvasinky dokvasia, odumrú a klesnú na dno ako kal, lees. A tu začína to najdôležitejšie: čakanie. Víno zostáva na kaloch mesiace a roky a odumreté kvasinky sa pomaly rozkladajú. Uvoľňujú látky, ktoré dávajú šampanskému tóny briošky, chleba a orechov a jemnejšiu, krémovú bublinku. Šampanské bez ročníka musí zrieť najmenej 15 mesiacov od fľašovania, ročníkové najmenej tri roky. Najlepšie domy nechávajú víno zrieť oveľa dlhšie. Cristal 2008 zrel desať rokov.

Vdova a stôl s dierami

Problém bol, ako dostať kal z fľaše bez toho, aby uniklo víno aj bublinky. Riešenie prišlo okolo roku 1818 v dome Veuve Clicquot, ktorý viedla Barbe-Nicole Clicquot, vdova po Françoisovi Clicquotovi. Fľaše sa vložili hrdlom nadol do drevených stojanov s otvormi, pupitres. Každý deň ich pivničný kúsok pootočil a postupne naklonil, až sa všetok kal zhromaždil v hrdle. Tomuto procesu sa hovorí remuage. Dobrý pivničný vraj dokázal otočiť desaťtisíce fliaš za deň. Dnes to vo väčšine domov robia stroje, gyropalety, no niektoré prestížne vína sa stále otáčajú ručne.

Degoržáž a dosáž

Keď je kal v hrdle, hrdlo sa ponorí do mraziaceho roztoku, kal zamrzne do malej ľadovej zátky, fľaša sa otvorí a tlak ju vystrelí von. Hovorí sa tomu degoržáž, dégorgement. Chýbajúce víno sa doplní zmesou vína a cukru, liqueur d'expédition, a množstvo cukru určuje sladkosť: Brut Nature bez pridaného cukru, Extra Brut do 6 gramov na liter, Brut do 12 gramov. Potom fľaša dostane korok, košíček z drôtu a odpočíva ešte niekoľko mesiacov, aby sa dosáž spojila s vínom.

Prosecco a iné cesty

Nie všetky bublinky vznikajú vo fľaši. Väčšina Prosecca sa vyrába metódou Charmat, pri ktorej druhé kvasenie prebieha vo veľkej uzavretej nádrži. Je to rýchlejšie a lacnejšie a zachová sa pri tom svieža, ovocná vôňa hrozna, ale víno nezíska tóny z kvasníc. Tradičnú metódu používajú aj mimo Champagne, pri Cave v Španielsku, Franciacorte v Taliansku, Crémante vo Francúzsku a anglických šumivých vínach. Slovo méthode champenoise však smie byť len na šampanskom, ostatní píšu méthode traditionnelle.

Anglicko sa vracia

Ako na ironiu, krajina, kde Christopher Merret opísal, ako dostať do vína bublinky, skôr než sa to v Champagne stalo pravidlom, dnes robí vlastné šumivé vína svetovej úrovne. Na kriedových kopcoch Sussexu a Kentu, z rovnakej kriedy ako v Champagne, sa pestuje Chardonnay, Pinot Noir a Meunier. Sugrue Pierre od Dermota Sugrue je dôkazom, že anglické bublinky v slepej degustácii obstoja aj vedľa šampanského.

>