Sud a drevo – čo dáva dub vínu

Dobré vedieť · Výroba

Sud a drevo – čo dáva dub vínu

Píše Marián Němec

Vanilka, kokos, toast, káva, korenie. Mnohé vône, ktoré vo víne cítime, nepochádzajú z hrozna, ale zo suda. Drevo je pre vinára ako korenie pre kuchára: v správnej miere víno povýši, v nesprávnej ho prekryje. Tu je, čo sa v sude deje a prečo na veľkosti a pôvode dreva záleží.

Sudy dlho neboli nástrojom na chuť, ale na prepravu. Rimania prevzali drevené sudy od Galov, pretože boli ľahšie a pevnejšie ako hlinené amfory, dali sa kotúľať a nerozbili sa. Až neskôr si vinári všimli, že víno, ktoré strávilo čas v dreve, sa mení. Je mäkšie, okrúhlejšie a má nové vône. Dnes sa drevo používa zámerne a o tom, aký sud, aký veľký a aký starý, rozhoduje vinár rovnako starostlivo ako o zbere.

Čo sa v sude deje

V sude sa dejú dve veci naraz. Drevo vínu odovzdáva vlastné látky a cez steny a spoje sa k vínu pomaly dostáva malé množstvo kyslíka. Kyslík pomáha trieslovinám zmäknúť a farbe sa stabilizovať, víno sa stáva hodvábnejším. Preto aj veľký starý sud, ktorý už žiadne vône neodovzdá, mení víno. Nový sud k tomu pridá vôňu.

Látky z dubu majú svoje mená a GuildSomm ich má prehľadne spísané. Dubové laktóny voňajú po kokose a vanilke a najviac ich má americký dub. Vanilín dáva vanilku. Eugenol klinčeky a korenie. Pri opaľovaní suda vznikajú furfuraly s vôňou karamelu, mandlí a chleba a fenoly s vôňou dymu, korenia a kože. Dubové triesloviny sú horké a trpké, a preto sa drevo pred výrobou suda roky suší na vzduchu, aby ich ubudlo.

Francúzsky a americký dub

Väčšina sudov na víno je z dvoch druhov dreva. Francúzsky dub, z lesov ako Tronçais, Allier či Vosges, má jemné, husté drevo a dáva vínu jemnejšie korenie, vanilku a štruktúru. Americký dub má viac laktónov a vonia výraznejšie po kokose, vanilke a kôpre. Rioja ho používala tradične a jeho vôňa patrí ku klasickej Gran Reserve. V strednej Európe sa používa aj slavónsky dub z Chorvátska, z ktorého sa robia veľké sudy pre Barolo a Brunello, a stále viac aj dub z Maďarska, Rakúska či Slovenska.

Opaľovanie

Pri výrobe suda bednár zahrieva duže nad ohňom, aby ich mohol ohnúť. Zároveň ich vnútro opáli, a to, ako silno, vinár objednáva: slabé, stredné alebo silné opálenie. Slabé ponechá víno sviežejšie a drevo menej výrazné. Stredné prinesie vanilku, karamel a toast. Silné dym, kávu a korenie. Ten istý dub tak môže dať vínu úplne odlišný charakter.

Veľkosť a vek

Čím je sud menší, tým väčšia časť vína sa dotýka dreva a tým silnejší je jeho vplyv. Bordeauxská barique má 225 litrov, burgundský pièce 228. V údolí Rhôny sa používajú 600-litrové demi-muids, na Mosele Fuder s tisíc litrami a v Piemonte a Toskánsku veľké botti, ktoré majú niekedy desiatky hektolitrov. V nich víno dýcha, ale vôňu dreva takmer nezíska.

Rovnako dôležitý je vek. Nový sud dá najviac vône, sud pri druhom alebo treťom použití už oveľa menej, a starý sud je už len neutrálna nádoba, ktorá vínu dopraje kyslík. Vinári preto miešajú nové a staré sudy a hovoria o percente nového dreva.

Vojna o barique

V 80. a 90. rokoch sa nové malé sudy stali módou po celom svete. Víno z nich bolo tmavšie, sladšie vonialo a kritikom chutilo. V Barole to rozpútalo vojnu medzi tradicionalistami s veľkými sudmi a modernistami s barikami. V Montalcine prešla časť vinárov na bariky, iní, ako rodina Lisini, zostali pri veľkých sudoch. Dnes sa kyvadlo vrátilo. Mnohí vinári ubrali nové drevo, vracajú sa k väčším sudom a hovoria, že víno má ukázať vinicu, nie bednára.

Amfory, betón a nerez

Nie každé víno potrebuje drevo. Svieže biele vína, Sauvignon Blanc, Riesling či Verdejo, sa väčšinou robia v nerezových tankoch, aby si zachovali čistú vôňu ovocia. Niektorí vinári sa vracajú k hlineným amforám, ako to robí Elisabetta Foradori v Trentine so španielskymi tinajas. Iní používajú betónové nádrže v tvare vajca, v ktorých sa víno samo pomaly premiešava. Každá z týchto nádob pracuje s kyslíkom inak: nerez ho takmer nepustí, betón a hlina jemne dýchajú. Spoločné majú to, že vínu nedajú vôňu dreva.

Ako drevo spoznať v pohári

Vanilka, kokos, toast, karamel, káva, dym a klinčeky sú takmer vždy zo suda. Zrelé ovocie, kvety a bylinky sú z hrozna. Dobré víno má drevo v rovnováhe, nie v popredí. A s vekom sa drevo vo víne stráca a spája s ovocím. Barolo Cascina Nuova, ktoré zreje 24 mesiacov vo veľkých sudoch zo slavónskeho dubu, a Brunello Pelagrilli od Siro Pacenti, ktoré zreje v nových francúzskych barikoch, sú pekným porovnaním dvoch prístupov.

>