Podpníky a fyloxéra – Európa na amerických koreňoch

Dobré vedieť · Vinica

Podpníky a fyloxéra – Európa na amerických koreňoch

Píše Marián Němec

Takmer každý vinič v Európe má dve časti: európsku hore a americkú dole. Je to dedičstvo malej mšice, ktorá v 19. storočí zničila vinice celého kontinentu. Tu je jej príbeh, a miesta, kde vinič dodnes rastie na vlastných koreňoch.

Keby ste dnes vykopali vinič Rieslingu na Mosele alebo Nebbiola v Barole, zistili by ste, že jeho korene nie sú európske. Pod zemou je americký vinič a na ňom, nad zemou, naštepená európska odroda. Spoj je vidieť pár centimetrov nad zemou ako zhrubnutie kmeňa. Nie je to rozmar vinárov, ale záchrana, bez ktorej by európske víno pravdepodobne neexistovalo.

Mšica z Ameriky

Fyloxéra je drobná žltá voška, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy sa dostala s americkými sadenicami, ktoré botanici v 19. storočí dovážali ako kuriozitu. Podľa GuildSomm ju v Európe prvýkrát zaznamenali v roku 1863. Fyloxéra sa živí koreňmi viniča. Samotné vpichy vinič nezabijú, ale cez rany sa do koreňov dostanú choroby z pôdy. Vinič postupne slabne, prestane dozrievať a po niekoľkých rokoch uhynie. Škody sú pomalé, a preto si ich vinári spočiatku nevšimli.

Za niekoľko desaťročí sa fyloxéra rozšírila po celej Európe. Zničila vinice vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, Rakúsku aj u nás. Kraje, ktoré žili z vína, sa vyľudnili, a mnohé vinice sa už nikdy neobnovili.

Hálky fyloxéry na listoch viniča
Hálky fyloxéry na listoch viniča

Záchrana z Ameriky

Riešenie prišlo z toho istého miesta ako problém. V 70. rokoch 19. storočia sa zistilo, že americké druhy viniča sú voči fyloxére odolné, pretože sa s ňou vyvíjali spolu. Ich víno však chutilo zle. A tak vinári začali štepiť európske odrody na americké korene. Nad zemou zostal Riesling či Pinot Noir, pod zemou americký vinič, ktorý fyloxére odolá.

Fyloxéra vo vnútri listovej hálky
Fyloxéra vo vnútri listovej hálky

Väčšina podpníkov sú krížence troch amerických druhov: Vitis riparia, Vitis rupestris a Vitis berlandieri. Každý má iné vlastnosti a vinári ich vyberajú podľa pôdy. Na vápenci, ako v Champagne alebo v Chablis, potrebujú podpník, ktorý vápno znesie, a preto majú v sebe berlandieri. Na suchých pôdach podpník s hlbokými koreňmi, na úrodných pôdach taký, ktorý vinič trochu pribrzdí. Podpník tak ovplyvní, ako bujne vinič rastie, kedy dozrieva a ako znesie sucho.

Keď sa podpník pomýli

Ani podpníky nie sú dokonalé. V Kalifornii sa v 20. storočí hojne používal podpník AXR1, o ktorom sa verilo, že je odolný. Nebol. V 80. a 90. rokoch fyloxéra zaútočila znova a kalifornskí vinári museli prešťepiť a znovu vysadiť obrovské plochy viníc.

Koreň viniča napadnutý fyloxérou
Koreň viniča napadnutý fyloxérou

Vinič na vlastných koreňoch

Fyloxéra sa nedostala všade. Čile zostáva jednou z mála veľkých vinárskych krajín bez fyloxéry a ušetrené sú aj časti južnej Austrálie, kde jej šíreniu bráni prísna karanténa. V Argentíne a v štáte Washington sa síce potvrdila, no mnohé vinice tam dodnes rastú na vlastných koreňoch a škody ani zďaleka nedosahujú európske rozmery. Voška neznáša piesočnaté pôdy a pôdy, ktoré sa pravidelne zaplavujú. Preto v piesku pri Colares v Portugalsku, v piesočnatej Ruede v Španielsku alebo na Pantelleria rastie starý vinič na vlastných koreňoch. Do Jumilly v Španielsku sa fyloxéra dostala až koncom 80. rokov 20. storočia.

Archívny záber z alsaského vinohradu
Archívny záber z alsaského vinohradu

Ďalším útočiskom sú vysoké polohy. V Morgex a La Salle pod Mont Blancom, vo výške až 1 200 metrov, fyloxéra v drsnej klíme neprežije, a preto väčšina viniča Prié Blanc rastie na vlastných, nikdy neštepených koreňoch. V Champagne vlastní rodina Chartogne-Taillet vinicu Meunier na vlastných koreňoch v piesku a dom Bollinger malé parcely starého viniča Pinot Noir, z ktorých vyrába vzácne šampanské Vieilles Vignes Françaises. V Barossa Valley v Austrálii rastie vinič Shiraz a Grenache starý vyše sto rokov, pretože fyloxéra do Južnej Austrálie nikdy neprišla.

Miesto vrúblovania na kmienku viniča
Miesto vrúblovania na kmienku viniča

Chutí víno z vlastných koreňov inak?

To je otázka, na ktorú nikto nemá istú odpoveď. Niektorí vinári tvrdia, že víno z viniča na vlastných koreňoch je čistejšie a priamejšie, že je bližšie k tomu, ako chutilo víno pred fyloxérou. Iní hovoria, že rozdiel spôsobuje skôr vek viniča a miesto, kde rastú. Isté je, že keď otvoríte víno z neštepeného viniča, pijete niečo, čo bolo pred 150 rokmi bežné a dnes je vzácnosťou.

>