Podpníky a fyloxéra – Európa na amerických koreňoch
Podpníky a fyloxéra – Európa na amerických koreňoch
Píše Marián Němec
Takmer každý vinič v Európe má dve časti: európsku hore a americkú dole. Je to dedičstvo malej mšice, ktorá v 19. storočí zničila vinice celého kontinentu. Tu je jej príbeh, a miesta, kde vinič dodnes rastie na vlastných koreňoch.
Keby ste dnes vykopali vinič Rieslingu na Mosele alebo Nebbiola v Barole, zistili by ste, že jeho korene nie sú európske. Pod zemou je americký vinič a na ňom, nad zemou, naštepená európska odroda. Spoj je vidieť pár centimetrov nad zemou ako zhrubnutie kmeňa. Nie je to rozmar vinárov, ale záchrana, bez ktorej by európske víno pravdepodobne neexistovalo.
Mšica z Ameriky
Fyloxéra je drobná žltá voška, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy sa dostala s americkými sadenicami, ktoré botanici v 19. storočí dovážali ako kuriozitu. Podľa GuildSomm ju v Európe prvýkrát zaznamenali v roku 1863. Fyloxéra sa živí koreňmi viniča. Samotné vpichy vinič nezabijú, ale cez rany sa do koreňov dostanú choroby z pôdy. Vinič postupne slabne, prestane dozrievať a po niekoľkých rokoch uhynie. Škody sú pomalé, a preto si ich vinári spočiatku nevšimli.
Za niekoľko desaťročí sa fyloxéra rozšírila po celej Európe. Zničila vinice vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, Rakúsku aj u nás. Kraje, ktoré žili z vína, sa vyľudnili, a mnohé vinice sa už nikdy neobnovili.
Záchrana z Ameriky
Riešenie prišlo z toho istého miesta ako problém. V 70. rokoch 19. storočia sa zistilo, že americké druhy viniča sú voči fyloxére odolné, pretože sa s ňou vyvíjali spolu. Ich víno však chutilo zle. A tak vinári začali štepiť európske odrody na americké korene. Nad zemou zostal Riesling či Pinot Noir, pod zemou americký vinič, ktorý fyloxére odolá.
Väčšina podpníkov sú krížence troch amerických druhov: Vitis riparia, Vitis rupestris a Vitis berlandieri. Každý má iné vlastnosti a vinári ich vyberajú podľa pôdy. Na vápenci, ako v Champagne alebo v Chablis, potrebujú podpník, ktorý vápno znesie, a preto majú v sebe berlandieri. Na suchých pôdach podpník s hlbokými koreňmi, na úrodných pôdach taký, ktorý vinič trochu pribrzdí. Podpník tak ovplyvní, ako bujne vinič rastie, kedy dozrieva a ako znesie sucho.
Keď sa podpník pomýli
Ani podpníky nie sú dokonalé. V Kalifornii sa v 20. storočí hojne používal podpník AXR1, o ktorom sa verilo, že je odolný. Nebol. V 80. a 90. rokoch fyloxéra zaútočila znova a kalifornskí vinári museli prešťepiť a znovu vysadiť obrovské plochy viníc.
Vinič na vlastných koreňoch
Fyloxéra sa nedostala všade. Čile zostáva jednou z mála veľkých vinárskych krajín bez fyloxéry a ušetrené sú aj časti južnej Austrálie, kde jej šíreniu bráni prísna karanténa. V Argentíne a v štáte Washington sa síce potvrdila, no mnohé vinice tam dodnes rastú na vlastných koreňoch a škody ani zďaleka nedosahujú európske rozmery. Voška neznáša piesočnaté pôdy a pôdy, ktoré sa pravidelne zaplavujú. Preto v piesku pri Colares v Portugalsku, v piesočnatej Ruede v Španielsku alebo na Pantelleria rastie starý vinič na vlastných koreňoch. Do Jumilly v Španielsku sa fyloxéra dostala až koncom 80. rokov 20. storočia.
Ďalším útočiskom sú vysoké polohy. V Morgex a La Salle pod Mont Blancom, vo výške až 1 200 metrov, fyloxéra v drsnej klíme neprežije, a preto väčšina viniča Prié Blanc rastie na vlastných, nikdy neštepených koreňoch. V Champagne vlastní rodina Chartogne-Taillet vinicu Meunier na vlastných koreňoch v piesku a dom Bollinger malé parcely starého viniča Pinot Noir, z ktorých vyrába vzácne šampanské Vieilles Vignes Françaises. V Barossa Valley v Austrálii rastie vinič Shiraz a Grenache starý vyše sto rokov, pretože fyloxéra do Južnej Austrálie nikdy neprišla.
Chutí víno z vlastných koreňov inak?
To je otázka, na ktorú nikto nemá istú odpoveď. Niektorí vinári tvrdia, že víno z viniča na vlastných koreňoch je čistejšie a priamejšie, že je bližšie k tomu, ako chutilo víno pred fyloxérou. Iní hovoria, že rozdiel spôsobuje skôr vek viniča a miesto, kde rastú. Isté je, že keď otvoríte víno z neštepeného viniča, pijete niečo, čo bolo pred 150 rokmi bežné a dnes je vzácnosťou.
Vína na vyskúšanie: Blanc de Morgex et de La Salle 2016 · Verdejo Malprende · Monastrell Paraje Las Zorreras
Súvisiace články: Prié Blanc · Verdejo · Monastrell · Meunier
