Cabernet Sauvignon – náhoda, ktorá dobyla svet
Cabernet Sauvignon – náhoda, ktorá dobyla svet
Píše Marián Němec
Je to najrozšírenejšia červená odroda sveta a pritom vznikla náhodou, keď sa vo vinici v Bordeaux skrížil červený a biely vinič. Stojí na nej klasifikácia z roku 1855, o ktorú sa statky sporili viac ako sto rokov, víťazstvo Kalifornie nad Francúzskom aj zrod Super Tuscans. Cabernet Sauvignon je víno, ktoré sa neponáhľa.
Keď v roku 1853 kúpil anglický bankár Nathaniel de Rothschild statok Brane-Mouton v Médocu a premenoval ho na Château Mouton Rothschild, čakal, že jeho víno bude medzi najlepšími. O dva roky neskôr pripravili bordeauxskí obchodníci pre svetovú výstavu v Paríži zoznam najlepších vín. Štyri statky dostali najvyššiu triedu, Mouton skončil v druhej. Rodina to brala ako urážku celých 118 rokov. Baron Philippe de Rothschild, Nathanielov pravnuk, napísal na etiketu heslo: „Prvý byť nemôžem, druhým sa neznížim, Mouton som.“ V roku 1973 bol Mouton ako jediný statok v histórii klasifikácie povýšený. Heslo sa zmenilo: „Prvý som, druhý som bol, Mouton sa nemení.“ Všetky tieto vína, o ktoré sa bojovalo, sú postavené na jednej odrode, Cabernet Sauvignon.
Náhodné dieťa
Ešte v 90. rokoch 20. storočia nikto nevedel, odkiaľ Cabernet Sauvignon pochádza. Potom v roku 1997 John Bowers a Carole Meredith z Kalifornskej univerzity v Davise pomocou DNA ukázali, že je to dieťa dvoch odrôd, ktoré rástli v Bordeaux vedľa seba: červeného Cabernet Franc a bieleho Sauvignon Blanc. Niekde vo vinici, pravdepodobne v 17. storočí, sa samovoľne skrížili, a z jadierka vyrástol vinič, ktorý sa stal najslávnejšou červenou odrodou sveta. Odtiaľ aj meno: Cabernet po otcovi, Sauvignon po matke.
Holanďania, štrk a rieka
Médoc, polostrov medzi riekou Gironde a Atlantikom severne od Bordeaux, bol kedysi močiar. V 17. storočí ho vysušili holandskí inžinieri, ktorí sa v odvodňovaní vyznali lepšie než ktokoľvek iný, a odhalili pod ním vyvýšeniny zo štrku, ktorý sem kedysi priniesli rieky z Pyrenejí a Centrálneho masívu. Na tom štrku našiel Cabernet Sauvignon svoj domov. Je to odroda, ktorá dozrieva neskoro a potrebuje teplo. Štrk cez deň nasáva slnko, v noci ho vracia, a zároveň rýchlo odvádza vodu, takže korene musia ísť hlboko. Obce Margaux, Saint-Julien, Pauillac a Saint-Estèphe sa stali najslávnejšími vinárskymi menami sveta.
Na ľavom brehu, v Médocu a Graves, tvorí Cabernet Sauvignon kostru vína a Merlot ho dopĺňa. Na pravom brehu, v Saint-Émilion a Pomerole, kde sú chladnejšie ílovité pôdy, je to naopak. Preto sa v Bordeaux hovorí o ľavom a pravom brehu ako o dvoch rozdielnych svetoch.
Klasifikácia z roku 1855
Pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1855 požiadal cisár Napoleon III. Bordeaux, aby predstavilo svoje najlepšie vína. Obchodníci zostavili zoznam podľa jediného kritéria: za koľko sa víno predávalo. Päťdesiatosem statkov rozdelili do piatich tried, crus. Prvú triedu dostali Château Lafite, Latour, Margaux a Haut-Brion. Zoznam mal platiť pre jednu výstavu, no platí dodnes, takmer nezmenený. Okrem povýšenia Moutonu v roku 1973 sa v ňom nezmenilo nič podstatné.
Hrubá šupka a dlhý život
Cabernet Sauvignon má malé bobule s veľmi hrubou šupkou a veľa jadierok. Preto dáva vína tmavé, s vysokými trieslovinami a kyselinou, ktoré v mladosti pôsobia prísne a potrebujú roky, kým sa otvoria. Hrubá šupka ho zároveň chráni pred hnilobou a dažďom, a to bol v Bordeaux veľký dôvod jeho úspechu. Veľké Bordeaux zreje tridsať, štyridsať rokov a staré ročníky z 19. storočia sa na aukciách stále otvárajú.
Napa a Parížsky súd
V roku 1966 postavil Robert Mondavi v Napa Valley prvé nové vinárstvo od čias prohibície a začal hovoriť o kalifornskom víne tak, ako sa hovorí o francúzskom. O desať rokov neskôr, v roku 1976, usporiadal britský obchodník Steven Spurrier v Paríži slepú degustáciu. Medzi červenými vínami porazil Cabernet Sauvignon zo Stag's Leap Wine Cellars, ročník 1973, slávne bordeauxské statky. Francúzski porotcovia boli šokovaní, kalifornskí vinári oslavovali, a Napa sa stala domovom Cabernetu mimo Bordeaux.
Bolgheri a víno z Lafitu
V 40. rokoch vysadil markíz Mario Incisa della Rocchetta na svojom panstve Tenuta San Guido na toskánskom pobreží Cabernet Sauvignon. Podľa rodinného rozprávania sadenice pochádzali z Château Lafite. Víno, ktoré volal Sassicaia, kamenisté miesto, dlho pil len doma s rodinou. Až z ročníka 1968 ho začal predávať a v 70. rokoch porazilo v Londýne najlepšie Bordeaux. Pretože nebolo z talianskych odrôd, smelo sa predávať len ako stolové víno. Tak sa zrodili Super Tuscans. V roku 1981 založil Lodovico Antinori, synovec markíza, neďaleko vinárstvo Tenuta dell'Ornellaia a z Bolgheri sa stal najslávnejší kraj Cabernetu v Taliansku.
Sopečná plošina
Cabernet Sauvignon dnes rastie na všetkých kontinentoch a je najrozšírenejšou červenou odrodou sveta. Darí sa mu v Čile, v austrálskej Coonawarre na červenej pôde terra rossa, v Južnej Afrike aj vo Washingtone. Jedným z prekvapení je Golan Heights Winery na Golanských výšinách (pod izraelskou správou). Na začiatku 70. rokov tam profesor Cornelius Ough z Davisu skúmal pôdy a podnebie a odporučil pestovať vinič vo výške, na sopečnom čadiči, kde sú noci chladné. Vinárstvo vzniklo v roku 1983 a jeho Cabernet Sauvignon pod značkou Yarden sa stal jedným z najuznávanejších vín východného Stredomoria.
Čierne ríbezle, céder a zelená paprika
Cabernet Sauvignon spoznáte podľa čiernych ríbezlí, po francúzsky cassis, čiernych čerešní a sliviek. K tomu mäta alebo eukalyptus, céder, grafit a strúhanie ceruzky. Ak hrozno nedozreje úplne, objaví sa zelená paprika, ktorú spôsobujú látky pyrazíny, rovnaké ako v Sauvignon Blanc, matke odrody. Zo suda pribudne vanilka, kakao, tabak a káva. S vekom koža, cigarová krabica, hľuzovka a les. Víno je plné, s pevnými trieslovinami a dlhou dochuťou.
Cabernet v ponuke
Ornellaia 2011 z Bolgheri je 51 % Cabernet Sauvignon, 32 % Merlot, 11 % Cabernet Franc a 6 % Petit Verdot. Čierne ríbezle, zrelé slivky, kakao, tabak a cédrové drevo ako drahá krabica na cigary. Toskánsko, ktoré sa naučilo po francúzsky a nezabudlo po taliansky. Rovnaké víno je aj ako Vendemmia d'Artista s etiketou od umelca.
Yarden Cabernet Sauvignon 2021 a 2014 od Golan Heights Winery ukazujú to isté víno v dvoch vekoch. Mladý atlét v plnej forme: čierne ríbezle, čerešne, horká čokoláda, tabak a byliny zo sopečných kameňov. A ten istý atlét o desať rokov neskôr, ktorý už nebehá, ale rozpráva: sušené čerešne a ríbezle, koža, tabak a céder.
Clos du Jaugueyron Nout 2014 z Margaux je biodynamické Bordeaux novej generácie z Merlot a Cabernet Sauvignon. Margaux v rifliach: čierne ríbezle, zrelé slivky a cédrová ceruzka, jemné triesloviny a elegancia, ktorá sa nepredvádza. Château Bel-Air Marquis d'Aligre 2000 ukazuje zrelé Margaux v starom štýle: sušené bylinky, lesné hríby a cédrová krabička na cigary.
A z Nemecka Weingut Frey Cabernet Sauvignon 2016: cassis s pelendrekom, tabak s hľuzovkou, trnky, grilovaná zelená paprika s ružovým korením a čokoláda s čerešňami. A Frey Merlot Cabernet Sauvignon 2016, nemecká kupáž v bordeauxskom duchu. Príbehy všetkých vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.
Ako by som ho podával
Cabernet Sauvignon pri 17 – 18 °C vo veľkom pohári na Bordeaux. Mladé vína dekantovať aj dve hodiny vopred, staré opatrne, len aby sa oddelila usadenina. K hovädziemu steaku, pečenej jahňacine s rozmarínom, zverine a tvrdým zrelým syrom. Bordeaux sa tradične pije k jahňacine z Pauillacu, a to spojenie má svoj dôvod: tuk a bielkovina zjemnia triesloviny a víno mäso osvieži.
Víno z článku: Ornellaia 2011 · Ornellaia Vendemmia d'Artista 2011 · Yarden Cabernet Sauvignon 2021 · Yarden Cabernet Sauvignon 2014 · Clos du Jaugueyron Nout 2014 · Bel-Air Marquis d'Aligre 2000 · Frey Cabernet Sauvignon · Frey Merlot Cabernet Sauvignon
Súvisiace články: Tenuta dell'Ornellaia · Golan Heights Winery · Clos du Jaugueyron · Bel-Air Marquis d'Aligre · Weingut Frey · Cabernet Franc · Petit Verdot
