Prečo je víno drahé

Dobré vedieť · Obchod

Prečo je víno drahé

Píše Marián Němec

Dve fľaše vína môžu vyzerať rovnako a jedna stojí päť eur a druhá päťsto. Časť rozdielu je v kvalite, časť v práci a čase, a časť v mene a vzácnosti. Tu je, čo všetko je v cene fľaše.

Keď držím v ruke fľašu Salonu alebo Barola zo starých viníc, viem, čo všetko za ňou je. Ale chápem, že zákazník vidí len cenu. Pokúsim sa preto rozobrať, z čoho sa cena vína skladá, od vinice až po regál.

Vinica a pôda

Prvou položkou je pôda. Hektár vinice v Champagne, v najlepších obciach Burgundska alebo v Barole patrí k najdrahšej poľnohospodárskej pôde na svete. Burgundské vinice grand cru sa predávajú za sumy, ktoré pripomínajú ceny pozemkov v centre veľkomesta, a menia majiteľa len zriedka. Vinár, ktorý vinicu zdedil, ju síce nemusel kúpiť, ale platí z nej dane a jej hodnota sa premieta do ceny vína.

Úroda

Druhou je úroda. Z jedného viniča sa dá urobiť veľa vína alebo málo. Vysoká úroda znamená lacné, riedke víno. Vinár, ktorý chce koncentrované víno, strihá prísne, odstraňuje časť strapcov počas leta a zbiera menej. Zo starého viniča Touriga Nacional v Douro je niekedy menej ako pol litra vína. Pri vínach z ušľachtilej plesne, ako Tokaj alebo Sauternes, sa zbierajú jednotlivé scvrknuté bobule a z celého viniča vznikne niekedy len pohár. Čím menej vína z hektára, tým drahšia fľaša.

Ručná práca

Na rovinatej vinici môže stroj urobiť väčšinu práce. Na strmých svahoch Mosely, v terasách Douro, v Cinque Terre či pod Mont Blancom sa všetko robí ručne, od strihania po zber. Takéto vinohradníctvo sa nazýva hrdinské a jeden hektár vyžaduje mnohonásobne viac hodín práce ako vinica na rovine. Ručný zber a triedenie hrozna, bobuľa po bobuli, je ďalšia práca, ktorú zákazník nevidí, ale platí.

Pivnica a čas

Nový dubový sud z dobrého francúzskeho dreva stojí stovky eur a dá sa použiť len niekoľkokrát, kým stratí vôňu. Víno, ktoré v ňom zreje, nesie jeho cenu. A potom je tu čas. Víno, ktoré zreje roky v pivnici, viaže peniaze vinára, ktorý ho nemôže predať. Brunello ide na trh až v piatom roku po zbere, šampanské bez ročníka zreje najmenej 15 mesiacov, Cristal 2008 zrel desať rokov a madeira od D'Oliveiras desaťročia. Vinár celý ten čas platí pivnicu, ľudí aj úroky.

Fľaša, doprava a dane

Fľaša, zátka, etiketa a krabica stoja peniaze, a pri prémiových vínach nie malé. K tomu doprava, často v klimatizovaných kontajneroch, poistenie, spotrebná daň (na Slovensku pri tichom víne nulová, pri šumivom nie), DPH a marža dovozcu a predajcu. Pri lacnom víne tvoria tieto náklady väčšinu ceny a samotné víno stojí len malý zlomok. Pri drahšom víne je pomer opačný. Preto platí, že keď zaplatíte o niečo viac, dostanete často oveľa lepšie víno, lebo väčšina rozdielu ide do vína samotného.

Meno a vzácnosť

Pri najdrahších vínach sveta už cenu neurčujú náklady, ale dopyt. Romanée-Conti má necelé dva hektáre a dopyt po ňom je z celého sveta. Salon vzniká len v mimoriadnych rokoch. Bordeaux z najslávnejších statkov sa predáva en primeur, teda ešte v sude, rok či dva pred fľašovaním, a cenu určuje trh podobne ako na burze. Tieto vína sú zberateľské predmety, a ich cena môže s vekom ďalej rásť.

Je drahé víno lepšie?

Do určitej hranice áno. Medzi vínom za päť a za dvadsať eur je zvyčajne veľký rozdiel. Medzi vínom za sto a za tisíc eur je rozdiel skôr vo vzácnosti a mene než v tom, o koľko viac radosti vám prinesie. Najväčšiu hodnotu nájdete u malých vinárov z menej známych oblastí, ktorí robia víno poctivo a nemajú za sebou slávnu značku. Takých hľadám pre Winebuyer.

>