Chardonnay – plátno, na ktoré maľuje miesto

Odroda · Francúzsko · Burgundsko, Chablis, Champagne

Chardonnay – plátno, na ktoré maľuje miesto

Píše Marián Němec

Pije sa v najdrahších reštauráciách sveta aj v lacných baroch. Je v Chablis, v Montrachet aj vo väčšine šampanských. Kalifornia ho preslávila, potom ho takmer zničila a potom ho zachránila. Chardonnay je najvšestrannejšia biela odroda sveta, a jej tajomstvo je jednoduché: sama o sebe veľa nehovorí, hovorí za ňu miesto.

Alexandre Dumas, autor Troch mušketierov, vraj povedal, že víno z vinice Montrachet sa má piť na kolenách a s odhalenou hlavou. Montrachet je kúsok svahu v Burgundsku, necelých osem hektárov, a víno z neho patrí k najdrahším bielym vínam sveta. Je z Chardonnay. Rovnako ako Chablis, Meursault, väčšina šampanského, najslávnejšie biele vína Kalifornie a lacné biele víno v ktoromkoľvek supermarkete na svete. Žiadna iná biela odroda nemá takú škálu. A práve v tom je jej tajomstvo: Chardonnay sám o sebe veľa nehovorí. Hovorí za neho miesto a ruka vinára.

Dieťa šľachtica a sedliačky

Meno dostal po malej obci Chardonnay v Mâconnais, na juhu Burgundska. Jeho pôvod však dlho nikto nepoznal. V roku 1999 výskumníci z Kalifornskej univerzity v Davise pod vedením Carole Meredith zistili, že Chardonnay je dieťaťom dvoch odrôd, ktoré by sa na jednej svadbe nestretli. Otcom je Pinot Noir, šľachtic burgundských svahov. Matkou Gouais Blanc, sedliacka odroda, ktorá rodila veľa a lacného vína a ktorú vrchnosť v stredoveku opakovane zakazovala. Z rovnakého spojenia vzišli aj Gamay, Aligoté a Melon de Bourgogne. Chardonnay je však z tých súrodencov ten, ktorý dobyl svet.

Chardonnay pred zberom
Chardonnay pred zberom

Odroda, ktorá počúva

Chardonnay je nenáročný. Pučí skoro, takže ho ohrozujú jarné mrazy, ale inak sa mu darí takmer všade, od chladného Chablis po horúcu Austráliu. Sám o sebe nemá výraznú vôňu ako Sauvignon alebo Muškát. Je skôr ako plátno: v chlade dá citrus, zelené jablko a kameň, v teple žltú broskyňu, ananás a mango. Vinár do neho potom môže kresliť. Môže ho nechať kvasiť v sude, premiešavať kvasničné kaly paličkou, čomu sa hovorí bâtonnage, a dopriať mu malolaktickú fermentáciu, pri ktorej sa ostrá jablčná kyselina mení na mäkšiu mliečnu a víno získa tóny masla. Alebo ho nechá čisté, v nerezovom tanku, aby bolo počuť len miesto.

Pučí skoro, preto vinári zapaľujú sviečky proti jarnému mrazu
Pučí skoro, preto vinári zapaľujú sviečky proti jarnému mrazu

Mnísi a pobrežie zlata

Burgundsko je domovom Chardonnay. Na Côte d'Or, zlatom svahu južne od Dijonu, ho pestovali cisterciánski mnísi spolu s Pinot Noir. Kým červené víno vládne na severe, na Côte de Nuits, južná časť, Côte de Beaune, patrí bielym vínam. Tri obce sú tu slávnejšie ako ostatné: Meursault, Puligny a Chassagne. Medzi Puligny a Chassagne leží vinica Montrachet. V roku 1879 si obe obce pripojili jej meno k svojmu, aby sa im ušlo trochu jej slávy. Odvtedy sa volajú Puligny-Montrachet a Chassagne-Montrachet.

Vinice sú tu rozdrobené na kúsky medzi desiatky rodín, a každý kúsok má svoje meno. Premier cru Les Referts v Puligny leží hneď vedľa hranice s Meursault a jeho víno spája jemnosť Puligny so šťavnatosťou suseda. Les Vergers v Chassagne je na kamenistom svahu, ktorý dáva vínu pevnú, minerálnu kostru.

Brána do vinice Montrachet
Brána do vinice Montrachet

Chablis, kde bolo more

Sto kilometrov severozápadne, bližšie k Parížu ako k Dijonu, leží Chablis. Pred 150 miliónmi rokov tu bolo plytké more a jeho dno sa zmenilo na vápenec plný skamenených ustríc. Geológovia mu hovoria kimmeridž, podľa anglickej dedinky Kimmeridge, kde sa nachádza rovnaká pôda. Vinári v Chablis vám ukážu tie ustrice v ruke a povedia vám, že ich je cítiť aj vo víne: slanosť, kameň, chladná sviežosť.

Chablis bolo kedysi hlavným dodávateľom vína pre Paríž. Keď v 19. storočí železnica priviezla do hlavného mesta lacné víno z juhu a potom prišla fyloxéra, kraj takmer zanikol. V polovici 20. storočia tu zostalo len niekoľko stoviek hektárov viníc. Chablis je navyše tak severne, že jarné mrazy môžu za jednu noc zničiť celú úrodu. Vinári dodnes v mrazivých nociach zapaľujú medzi radmi kachle a sviečky alebo kropia vinič vodou, ktorá na púčikoch zamrzne a chráni ich ľadovou škrupinou. Dnes je Chablis opäť slávne a jeho najlepšie vinice sú zaradené ako premier cru a grand cru.

Kimmeridžský vápenec plný skamenených ustríc
Kimmeridžský vápenec plný skamenených ustríc

Krieda a bublinky

V Champagne je Chardonnay jednou z troch hlavných odrôd. Najviac ho rastie na Côte des Blancs, na bielom svahu južne od Épernay, kde je krieda tak blízko povrchu, že vinice v zime vyzerajú ako zasnežené. Obce Le Mesnil-sur-Oger, Avize, Cramant a Oger sú pre Chardonnay tým, čím je Montrachet pre biele Burgundsko. Šampanskému, ktoré je len z Chardonnay, sa hovorí blanc de blancs, biele z bielych. Je jemnejšie, sviežejšie a s vekom získa tóny briošky, lieskových orechov a medu.

Najčistejším príkladom je Salon. Eugène-Aimé Salon, obchodník s kožušinami, chcel piť šampanské len z Chardonnay a len z jednej obce, Le Mesnil. Začal ho vyrábať pre seba a priateľov na začiatku 20. storočia a dodnes Salon robí jediné víno, len v mimoriadnych ročníkoch. V bežných rokoch nevyrobí nič.

Rovnaká krieda, aká je v Champagne, sa tiahne popod Lamanšský prieliv až do južného Anglicka. Preto sa v Sussexe a Kente v posledných desaťročiach začali robiť šumivé vína, ktoré v slepej degustácii obstoja vedľa šampanského.

Côte des Blancs, biely svah Champagne
Côte des Blancs, biely svah Champagne

Kalifornia, maslo a vzbura

V roku 1976 usporiadal britský obchodník Steven Spurrier v Paríži slepú degustáciu. Francúzski porotcovia ochutnávali najlepšie burgundské biele vína vedľa neznámych kalifornských, a víťazom sa stal Chardonnay z Château Montelena z Napa Valley, ročník 1973. Udalosť vošla do dejín ako Parížsky súd a Chardonnay sa stal hviezdou Nového sveta.

Úspech mal aj svoju odvrátenú stranu. V 80. a 90. rokoch sa v Kalifornii a Austrálii robil Chardonnay čoraz zrelší, sladší a viac drevitý, s vôňou masla, vanilky a kokosu. Bol to najpredávanejší biely na svete. Potom prišla únava. Medzi milovníkmi vína sa ujala skratka ABC, Anything But Chardonnay, čokoľvek, len nie Chardonnay. Vinári zareagovali. Dnes sa Chardonnay robí sviežejší, s menej novým drevom, z chladnejších polôh, a vrátil sa medzi najvyhľadávanejšie biele vína.

Chardonnay vo vinárstve Hanzell v Sonome
Chardonnay vo vinárstve Hanzell v Sonome

Od Trentina po Kastíliu

V Rakúsku sa Chardonnay pestuje od 80. rokov, v Štajersku sa mu dodnes hovorí Morillon. V Taliansku je dôležitý najmä v Trentine, kde je základom šumivého vína Trento DOC a z najlepších polôh dáva aj veľké tiché vína. V Nemecku si ho obľúbila nová generácia vinárov. A v Španielsku dokáže v horúcej Kastílii dať víno plné slnka, ak ho vinár neprekoná.

Citrón, broskyňa, maslo a kameň

Mladý Chardonnay z chladného kraja vonia po citróne, zelenom jablku, bielych kvetoch a kameni. Z teplejšieho po žltej broskyni, melóne, ananáse a mangu. Zo suda po vanilke, lieskových orechoch, toaste a masle. S vekom sa objaví med, pečené jablko, huby a tóny briošky. Veľké biele burgundské dokáže zrieť desať, dvadsať rokov aj viac.

Chardonnay v ponuke

Z Burgundska. Chablis 1er Cru Fourchaume 2016 od Corinne Perchaud je čisté a chladne elegantné: citrusy, biely kvet zemolezu, biela broskyňa a mineralita ako topiaci sa ľad so štipkou soli. Kedysi tu bolo more a Chablis si to pamätá. Chassagne-Montrachet 1er Cru Les Vergers 2013 od Domaine Marc Morey, kde vinohrad vedie Sabine Mollard, je elegantná dáma s pevným chrbtom: citrusy, biele kvety, lieskový orech, med a kamenná mineralita. Puligny-Montrachet 1er Cru Les Referts 2016 od Oliviera Leflaive: citrónová kôra, biela broskyňa, lieskový oriešok a maslový croissant, krémové a hladké, a na konci kamienok chladný ako dlažba v pivnici.

V bublinkách. Salon Cuvée S 1997, čisté Chardonnay z Le Mesnil: najprv citrónová kôra, biele kvety a krieda, potom maslová brioška, lieskové oriešky a agátový med, s kyselinou rovnou ako pravítko. Bérêche Côte Grand Cru 2005 z Avize: zrelé jablko, lesný med, opečené lieskové oriešky, a potom krieda a soľ. R. Pouillon Les Terres Froides: zelené jablko, citrón a kvety pomarančovníka, šampanské, ktoré neohreje, ale prebudí. A z Anglicka Sugrue Pierre Cuvée Dr. Brendan O'Regan: zelené jablko, citrónový koláč, opečená brioška a kyselina s britskou dochvíľnosťou.

Zo strednej Európy a Španielska. Johanneshof Reinisch Lores 2019 z Thermenregion: škoricová brioška, kandizovaný ananás a karamelka so štipkou morskej soli. Weingut Frey Chardonnay Reserve 2019 z Rheinhessenu: limetka, žlté jablko, nektarinka a karamelizované oriešky. Cantina Toblino Foll 2019 z Trentina: konvalinky, kvet pomarančovníka, maslová hruška, papája a slaný karamel. A Rodríguez de Vera Chardonnay 2019 z Almansy: mirabelky, hrušky, maslové pukance a púpavový med so zázvorom. Kastília telom aj dušou. Príbehy všetkých vinárstiev nájdete v samostatných článkoch.

Grand cru Les Clos v Chablis pri západe slnka
Grand cru Les Clos v Chablis pri západe slnka

Ako by som ho podával

Chablis a svieži Chardonnay pri 9 – 11 °C k ustriciam, rybám a kozím syrom. Veľké biele Burgundsko pri 12 – 13 °C, nie príliš studené, vo veľkom pohári, k homárovi, hrebenatkám, kuraciemu so smotanou, teľaciemu a hubám. Blanc de blancs pri 8 – 10 °C ako aperitív, k sushi a morským plodom. A plné, sudové Chardonnay z teplejších krajov k pečenej hydine, rizotu a maslovým omáčkam.

>