Teplota a karafa – kedy víno dekantovať
Teplota a karafa – kedy víno dekantovať
Píše Marián Němec
Pri každom víne píšem, pri akej teplote ho podávať. Teplota je najjednoduchší spôsob, ako víno zlepšiť alebo pokaziť, a nestojí nič. Karafa je druhý. Tu je, prečo na tom záleží, a kedy víno do karafy patrí a kedy nie.
Rovnaké víno chutí pri 10 a pri 20 stupňoch ako dve rôzne vína. Teplota ovplyvňuje, ako rýchlo sa z vína uvoľňuje vôňa, ako silno cítime alkohol, kyselinu a triesloviny. Studené víno je zatvorené, vôňa sa skrýva a vystúpi kyselina a trpkosť. Teplé víno sa otvorí, no zároveň vystúpi alkohol a víno pôsobí ťažko a sladkasto. Úlohou someliéra je nájsť bod, kde je víno v rovnováhe.
Izbová teplota je mýtus
Pravidlo, že červené víno sa pije pri izbovej teplote, vzniklo v čase, keď izby mali okolo 16 až 18 stupňov. Vo francúzskych domoch 19. storočia sa kúrilo kozubom a v jedálni bolo chladno. Dnes máme v bytoch 22 až 24 stupňov, a pri takej teplote je väčšina červených vín príliš teplá. Plné červené, ako Bordeaux, Barolo alebo Rioja, podávam pri 16 až 18 stupňoch. Ľahšie červené, Pinot Noir, Dolcetto alebo mladý Cabernet Franc z Loiry, pri 14 až 16. Nebojte sa dať červené víno na pol hodinu do chladničky. Obyčajne mu to pomôže.
Biele netreba mraziť
Opačná chyba sa robí pri bielom. Víno vytiahnuté priamo z chladničky má 4 až 6 stupňov a pri takej teplote necítite skoro nič. Svieže biele vína, Sauvignon Blanc, Verdejo alebo mladý Riesling, podávam pri 8 až 10 stupňoch. Plné biele, burgundské Chardonnay, Timorasso, Pinot Gris alebo Grosses Gewächs, pri 11 až 13. Veľké biele víno potrebuje teplotu takmer ako ľahké červené, inak neukáže, čo v ňom je. Šampanské pri 8 až 10 stupňoch, zrelé šampanské a blanc de blancs radšej o dva stupne teplejšie. Sladké vína pri 8 až 12, portské a madeiru pri 12 až 16.
Ak potrebujete víno rýchlo vychladiť, dajte ho do vedra s ľadom a vodou, nie len s ľadom. Voda obklopí celú fľašu a za desať, pätnásť minút je víno chladné. Štipka soli proces ešte urýchli.
Dva dôvody pre karafu
Víno sa dekantuje z dvoch úplne rozdielnych dôvodov, a je dobré ich nemiešať.
Prvým je usadenina. Staré červené vína, vintage portské a niektoré nefiltrované vína majú na dne fľaše kal z farbív a trieslovín. Nie je škodlivý, ale je horký a nepríjemný v ústach. Takú fľašu postavte deň vopred nastojato, aby kal klesol na dno. Potom ju pomaly, bez trasenia, nalievajte do karafy proti svetlu, sviečke alebo baterke, a keď sa v hrdle objaví kal, prestaňte.
Druhým dôvodom je vzduch. Mladé, mohutné vína s množstvom trieslovín, Barolo, Brunello, Cabernet Sauvignon alebo Syrah, sú po otvorení často zatvorené. Kontakt so vzduchom im pomôže otvoriť vôňu a zjemniť triesloviny. Tu sa nalieva rázne, víno môže po stenách karafy aj špliechať. Takéto vína dekantujem hodinu až dve vopred.
Kedy karafu vynechať
Staré, krehké vína opatrne. Víno, ktoré zrelo tridsať rokov, môže po otvorení žiť len hodinu a karafa by ho mohla unaviť. Také víno dekantujem len kvôli usadenine, tesne pred podávaním, alebo ho nalievam priamo z fľaše a nechám ho otvoriť sa v pohári. Väčšinu bielych vín a šampanské nedekantujem. Výnimkou sú veľké biele vína, ako burgundské Chardonnay alebo Timorasso, ktoré niekedy po otvorení pôsobia zatvorene, a niektorí vinári dnes dekantujú aj zrelé šampanské.
Ak nemáte karafu
Nevadí. Samotné otvorenie fľaše veľa nespraví, hrdlo je úzke. Otvorte ju hodinu vopred a nalejte si pohár, aby sa víno vo fľaši dostalo k vzduchu. Alebo víno nalejte do pohárov skôr a nechajte ho chvíľu postáť. Najlepším testom je vždy nos: ochutnajte víno hneď po otvorení a potom znova o pol hodinu. Rozdiel vás možno prekvapí.
Vína do karafy: Barolo Cerretta 2013 · Flaccianello 2013 · Le Tertre Rôteboeuf 1995
