Červené, biele, ružové – v čom je rozdiel

Dobré vedieť · Výroba

Červené, biele, ružové – v čom je rozdiel

Píše Marián Němec

Rozdiel medzi červeným a bielym vínom nie je len v hrozne, ale najmä v tom, ako dlho zostane mušt so šupkami. Z modrého hrozna sa dá urobiť biele šampanské, ružové aj červené. Tu je, ako to funguje.

Rozkrojte bobuľu modrého hrozna, napríklad Pinot Noir. Vnútri je bledozelená, takmer priehľadná dužina a bezfarebná šťava. Farba je len v šupke. Platí to takmer pre všetky odrody. Výnimkou sú takzvané farbiarky, ako Garnacha Tintorera, ktoré majú červenú aj dužinu. Celé umenie výroby rôznych farieb vína je teda v tom, ako dlho a ako necháte šťavu stýkať sa so šupkami.

Biele víno: lisovať hneď

Pri bielom víne sa hrozno po zbere čo najskôr vylisuje a šupky sa oddelia. Kvasí len čistý mušt. Preto je víno svetlé a takmer bez trieslovín. Vinári biele hrozno často zbierajú skoro ráno alebo v noci, keď je chladno, aby mušt neoxidoval a nestratil vôňu. Kvasí sa pri nižších teplotách, často v nerezových tankoch, aby sa zachovali svieže ovocné vône. Plnšie biele vína, napríklad burgundské Chardonnay, kvasia a zrejú v sude a na kaloch.

A keďže dužina modrého hrozna je biela, dá sa z neho urobiť aj biele víno. Stačí ho lisovať jemne a rýchlo, aby farba zo šupiek neprešla do šťavy. Tak vzniká blanc de noirs, biele z modrých, a takto sa spracúvajú aj Pinot Noir a Meunier, ktoré tvoria väčšinu viníc v Champagne.

Červené víno: kvasiť so šupkami

Pri červenom víne sa hrozno najprv odstopkuje a jemne podrví a potom kvasí celé, šťava aj so šupkami. Alkohol, ktorý pri kvasení vzniká, a teplo pomáhajú vytiahnuť zo šupiek farbu, triesloviny a vonné látky. Hovorí sa tomu macerácia. Šupky však stúpajú na hladinu a vytvárajú hrubú vrstvu, klobúk. Vinár ho musí niekoľkokrát denne ponoriť späť do muštu alebo ho poliať muštom zo spodu nádrže, aby sa farba a chuť dostali do vína.

Dĺžka macerácie rozhoduje o štýle. Pár dní dá ľahšie, ovocné víno. Týždne dajú víno tmavé a štruktúrované. Pri tradičnom Barole sa šupky nechávajú vo víne aj štyridsať dní a viac, ako pri Barole Cascina Nuova od Elvia Cogna. Niektorí vinári nechávajú v kadi aj celé strapce so stopkami, čo dá vínu svieže korenie a jemné triesloviny.

Celé strapce a Beaujolais

Zvláštnou metódou je uhličitá macerácia, ktorú preslávilo Beaujolais. Celé, nepoškodené strapce sa uzavrú do nádrže naplnenej oxidom uhličitým. Kvasenie začne vo vnútri každej bobule, bez kvasiniek. Víno je potom mimoriadne ovocné, s vôňou banánu, jahôd a cukríkov, a má málo trieslovín. Preto sa Beaujolais Nouveau môže piť len pár týždňov po zbere.

Ružové: pár hodín so šupkami

Ružové víno vzniká z modrého hrozna, ktoré zostane so šupkami len krátko, niekoľko hodín. Šťava za ten čas naberie trochu farby a potom sa oddelí a kvasí ako biele víno. V Provence sa hrozno často lisuje priamo, bez čakania, a víno je potom bledé ako cibuľová šupka. Iná metóda sa volá saignée, púšťanie krvi. Vinár z nádrže s červeným vínom na začiatku odpustí časť ružovej šťavy, a zvyšné červené víno je tak koncentrovanejšie. Ružové vzniká ako vedľajší produkt.

Tiché ružové víno sa v Európe spravidla nesmie robiť zmiešaním hotového bieleho a červeného. Výnimkou je šampanské, kde ružové môže vzniknúť aj pridaním trochy červeného vína do bieleho.

Oranžové: biele ako červené

Oranžové víno je biele víno, ktoré sa robí ako červené. Biele hrozno kvasí so šupkami, niekedy dni, inokedy mesiace. Víno získa jantárovú farbu, triesloviny a tóny sušeného ovocia, čaju a korenia. Je to staroveká metóda, ktorá sa v Gruzínsku používa tisíce rokov v hlinených nádobách kvevri. V Európe sa k nej vrátili najmä vinári vo Friuli a Slovinsku. V Trentine nechá Elisabetta Foradori Nosiolu osem mesiacov na šupkách v amforách.

Čo z toho cítite v pohári

Triesloviny, ten trpký pocit na ďasnách, sú takmer vždy zo šupiek, jadierok a stopiek, prípadne zo suda. Preto ich červené víno má a biele takmer nie. Farba prezradí, ako dlho bola šťava so šupkami a ako je víno staré. A vôňa? Tá je zo šupiek aj z dužiny, a pri ružovom a oranžovom víne práve krátky či dlhý kontakt so šupkami rozhodne, či bude víno svieže a ovocné, alebo hlbšie a korenistejšie.

>